- dátum konania akcie: 26.9.2021
-
autor zápisnice: Nika
-
účastníci akcie: Maťo, Zuzka, Bohuš, Milo, Hela, Sofinka, výl. Matúško, Alenka, Miško
Čakanie na tohtoročný guláš sa vyplatilo, aj keď v porovnaní s ostanými rokmi, bolo o čosi dlhšie. Pôvodne bol výletnícky guláš naplánovaný na začiatok leta resp. letných prázdnin. Ale jeho uskutočnenie nám tentokrát neprekazila pandémia ale horúčava. Totižto po upršanej a studenej jari udreli silné horúčavy a tak hasičský zbor SR z dôvodu bezpečnosti vyhlásil zákaz kladenia ohňov. To sme samozrejme rešpektovali a z guláša sa stal piknik a na guláš sme museli čakať.
Keď sa už decká vrátili do škôl, tretia vlna pandémie sa ešte naplno nerozbehla, počasie nádherné, nadišiel ten pravý čas. Veľmi rýchlo sa našiel aj spoločný termín, ktorý si každý rezervoval, aby mohol pridať ruku k dielu. Avšak nakoniec nám dvaja nahlásený účastníci odpadli: Vlado z dôvodu neodkladnej práce a Penďo z dôvodu choroby (našťastie nie korony). Ostatní sme využili posledný septembrový víkend a stretli sa už na našom osvedčenom mieste v Rusovciach.
Ako prví dorazil Milo s Helou, Nikitka bohužiaľ ostala doma pre chorobu, a hneď po príchode sa pustili do presunu, aby zabezpečili ohnisko. Na ich prekvapenie už bolo obsadené inou veľkokapacitnou skupinou. Neostalo im nič iné, len rýchlo pohľadať ďalšie. Mali šťastie a neďaleko pod stromom našli vhodné miesto aj pre nás. To už sme na parkovisko dorazili aj my a so všetkým potrebným sme sa presunuli na miesto určenia. Medzitým telefonoval Bohuš, že je stále v pyžame a dorazia o čosi neskôr. Dovtedy sme zahájili pokus o založenie ohňa, čo sa aj s Milovými skúsenosťami hravo podarilo.
Pomaličky sme teda začali chystať všetko potrebné. Medzitým dorazil aj Bohuš s rodinou, takže o nič zásadné neprišli. Zostavy boli kompletné. Decká zostava sa presunula s karimatkami, stoličkami, loptami o kúsok ďalej za kríky. Tipujem, že chceli mať od nás dospelákov pokoj a dospelácka zostava ostala pri kotlíku. Veď niekto musel aj variť a naše ratolesti nevyzerali, že by túto činnosť vzali do vlastných rúk. Najskôr bolo potrebné nachystať dostatok polienok na podkúrenie guláša. A zrazu, čo nevidíme … Len tak zázrakom na strome visí ručná píla. Juj, ale sme sa potešili. Hneď sme sa jej chopili a hybaj píliť drevo. Tejto funkcie sa zhostil Bohuš, ktorému občas sekundoval Matúško či Miško. Milo s Maťom sa zase pustili do varenia. Ženská časť pripravila všetky potrebné ingrediencie, ktoré postupne skončili v kotlíku a celou lúkou to začalo rozvoniavať. Občas aj okoloidúci nosom vetrili a hádzali závistlivé pohľady. Guláš sme však ustrážili. Kým si však v kotlíku bublal a bublal, my sme čas využili na rôzne spoločenské debaty, hry v podobe improvizovaného futbalu či bedmintonu. Maťo opätovne vzal deti k neďalekému rybníku, či náhodou neobjavia bájneho rusovského krokodíla. Žiaľ ani tentokrát to nevyšlo. Ďalším spestrením voľného programu bolo objavenie modlivky v zelenej farbe, ktorá krásne pózovala na karimatke. A aby toho nebolo málo, objavili sme aj jej kamarátku modlivku v hnedej farbe. Ani tá nemala naponáhlo a urobila zopár póz pre naše objektívy.
Konečne nadišiel čas zložiť kotlík s gulášom z ohňa, vziať do ruky misku s lyžicou a postaviť sa do radu na prídel. Všetkým sa samozrejme ušlo a každý si nejakú tú plnú misku pribalil aj domov na večeru. Podľa neskôr zaslanej fotodokumentácie si na guláši pochutila aj chorá Nikitka a pevne verím, že ju postavil na nohy. Napokon dúfam, že nielen jej dodal guláš energiu ale aj všetkým ostatným.
Resumé: Guláš sa opäť s pomocou nás všetkých vydaril. Vydarené bolo aj počasie a všetko okolo toho, o čom svedčí aj fakt, že tentokrát sme sa domov pobrali až okolo 17:00 hod. Pevne verím, že takúto akciu si opäť o rok zopakujeme.