- dátum konania akcie: 8.8.2013
-
veliteľ a autor zápisnice: Bohuš
-
účastníci akcie: Vlado, Penďo, Zuzana, Vanda, Kamila, dobr. Jano, Marek a Monika
Zásobovanie (1. deň): Po viacerých diskusiách v rámci VVV, kde by sme mohli stráviť nejakú letnú akciu, padla voľba na moju chatu vo Zvolene – časť Sekier/priehrada Môťová. Pozvánky boli poslané, účastníci nahlásení a tak to teda aj vypuklo v stanovenom termíne.
Prvá časť výpravy vyrazila už vo štvrtok poobede z Bratislavy. Išlo o posádku auta Suzuki. Tvorili ju Penďo, Vanda a Bohuš. Cesta do mesta Zvolen ubiehala bez problémov. Dali sme jednu zastávku na občerstvenie a ani nie za dve a pol hodiny sme boli v cieli. Po príchode na miesto sme uviedli do prevádzky chatu. Zvlášť nás pobavila príprava sprchového kútu (bude ešte hrať zaujímavé pozadie v našej akcii) a dali si menšiu pauzu.
Nasadli sme potom do autíčka a hybaj na nákup do mesta. Prvý sme obsadili Lidl a zásobili sme sa tam obligátnymi potravinami. Odtiaľ sme išli na Sekier do malého Tesca. Tu po nákupe sa nám ozvala posádka auta v zložení Vlado, Kamila a Monika. Po krátkej navigácii sme sa zvítali na parkovisku a vydali na chatu. Tu sme na nejaký čas zasadli k mokvavým nápojom a dohodli si program na najbližšie dni. Neskôr nás posádka pod vedením Vlada opustila. Odišla na Detvu. Naša trojica sa pekne napapala a začala relaxovať. Penďa sme vyhnali spať o 23-tej hodine. Vanda a ja sme ešte kecali cca do druhej hodiny ráno.
Kultúra vs. kúpanie (2. deň): Ráno nás vítalo slniečkom, strašným teplom a bez mráčikov. Dali sme raňajky, kávičku, čajík atď. Dokončili sme sprchový kút. Vanda sa síce ošívala, lebo nemal v smere do lesíka igelit a bolo doň vidieť. Ubezpečil som ju, že sa nikto nebude pozerať a keby náhodou tam bol sused, tak sa nemusí báť, lebo ten je na chlapečkov. Tak sa pre zmenu ošíval Penďo. Ten sa ako prvý odhodlal pod sprchu. Podľa zvukov, ktoré vydával sa dalo usúdiť, že voda je čerstvá, mokrá a on nie je otužilý. Vanda to tiež zvládla a dokonca sa jej to bez toho igelitu zapáčilo. Posledný som tam vhupol ja. Dali sme sa do poriadku a vyrazili do mesta Zvolen na výlet.
Vo Zvolene sme takticky zaparkovali pri novootvorenom nákupnom centre Európa (aj sme ho preskúmali a Penďo si tam kúpil plážové šľapky). Na parkovisku sme zabrali miesto zadarmo a išlo sa na vec. Vydali sme sa do pešej zóny a kochali pohľadom na mesto. Keď sme omrkli, čo sa dalo, tak sme zakotvili v nóbl pizzerke. Objednali miestne špeciality (na Penďovo sklamanie mu doniesli čapovaný Radler – pivo so sprajtom hehe. Som potom chlípal ja.). Po doplnení kalórií sme ešte dali jednu zastávku na zmrzku. Kúpili do zásoby jeden záves igelitový do sprchy. Penďo nezabudol pozrieť miestne poľovnícke potreby. Naše ďalšie kroky smerovali k Zvolenskému zámku. Keďže ja a Penďo sme ho už zvnútra videli, tak sme počkali vonku a Vanda to išla omrknúť dnu.
Teplota vonku stúpala a naša ochota chodiť po výletoch klesala. Vyhral teda návrh, že sa pôjdeme okúpať do priehrady Môtová. Na chate sme sa dali do plaveckých úborov, zobrali príslušné veci na pláž a poďho k vode. Cestou sme náhodou stretli zase auto s Vladom a jeho posádkou (telefóny sme nechali na chate, tak mal Vlado šťastie, že nás stretol). Po krátkom pokece sme posádku auta poslali vyložiť veci na chatu s tým, že prídu za nami na pláž.
Pri priehrade sa nám podarilo obsadiť privátnu pláž a po krátkom okúňaní sa do vody vrhla Vanda a Penďo. Zistili, že voda je fakt teplá, tak sa tam sušili celkom dlho. Potom sme sa vymenili a sušil som sa tam ja. To už prišla aj Vladova posádka. Vlado a Kamila sa tiež okúňali, ale nakoniec tiež skončili vo vode. Názorne nám predviedli, ako sa topia manželia po roku od svadby. Potom sme sa ešte chvíľu slnili a kecali. Keďže sa už blížil večer, tak sme sa pobrali na chatu s cieľom urobiť opekačku. Nastalo nové kolo sprchovania v našej vylepšenej sprche. Aj voda sa zohriala trochu. Ale čo to? Vanda vyjadrila sklamanie nad inštaláciou druhého závesu, vraj sa jej páčilo, keď sa pri sprchovaní mohla kukať do lesíka. Ponúkli sme jej teda, že dáme teda všetok igelit dole, ale neprešlo nám to. Neskôr v sobotu sprchu využila aj Zuzka a to o 22. hodine v noci. Tak som ju teda strážil a odháňal medveďov.
Príprava opekačky nám išla od ruky. Penďo bol vo vytržení, lebo objavil more stromových ščagelkov. Tak trhal a trhal … Ja som zatiaľ objednal zlovesnú oblohu, mierne hrmenie a blýskanie. Podarilo sa nám urobiť propagačné foto z opekačky a tiež spoločnú fotku. Vtom začalo, ale fakt fest pršať. Neostávalo nám nič iné, ako sa schovať dnu a opiecť si pripravené veci na panvici. Tejto úlohy sa skvele zhostili naše kuchárky Kamila a Monika. Výsledok nenechal dlho čakať a okrem vône sme pozerali na pekný opečený baklažán, kuracie krídelká atď. Priebežne sa nám hlásila aj posila z Bratislavy v zložení Marek, Jano a Zuzka. Nakoniec šťastne dorazili vo večerných hodinách. Pripojili sa práve včas k zábave, ktorá začala. Počas večere sme Penďa strašili, lebo po konzultácii, kto ako bude spať vyfasoval izbu s Janom a Marekom. Ich nálada po príchode veštila, že na izbe bude hodne veselo aj po zhasnutí. Vlado a Kamila vyfasovali úplne podzemie, tak mali možnosť hrať sa, kto prežije do rána a nezamrzne (aby sa mohli k sebe túliť, čo sa však pri rannej prehliadke nepotvrdilo).
Narazili sme teda súdok piva, otvorili sa nealká piva a začala sa mastiť hra: Svet – otázky a odpovede (podobné ako hra Milionár). Táto hra tak dostala výletníkov, že sa hrala veľmi dlho vrátane už tradičných kariet. Postupne s pribúdajúcimi nočnými hodinami odpadávali členovia a aj ja. Posledné železné jadro skončilo zábavu o 4:30 hodine ráno. Penďova obava veselej izby sa nepotvrdila, tak spal pekne až do rána ako bábätko.
Trocha histórie (3. deň): Ráno bolo ťažké, ale podarilo sa vstať všetkým. Po obligátnej hygiene, raňajkách a ošívaní sa kam pôjdeme sme vyrazili na výlet. Smer bol jasný a to Pustý hrad. Keďže Kamile nebolo dobre, tak sme ju nechali v opatere Vlada. Tím jedna v zložení Penďo, ja, Vanda a Zuzka v jednom aute. Tím dva: Marek, Jano a Monika v druhom aute. Cestou k hradu sme sa samozrejme navzájom stratili. Najprv dorazil prvý tím, ktorý čakal pod hradom a navigoval druhý tím, čo si dal vyhliadkovú jazdu po meste.
Pod hradom nás opustil Marek a vydal sa v diaľ za rodinou. Naša sformovaná VVV formácia sa podľa pokynov na orientačnej tabuli vydala po náučnom chodníku na hrad. Stúpanie bolo dosť strmé, a tak sme aj dosť v sparnom dni fučali. Zuzka pre nás pripravila hľadanie kešiek, čím bolo o zábavu postarané. A aj sa podarilo. Hneď na prvej vyhliadkovej plošine jednu našla. Pomalým tempom sme dorazili na Dolný hrad. Tu sme pozreli vykopávky. Vanda našla druhú kešku a bolo. Naša trasa však smerovala na Horný hrad, kam sme ešte hodnú chvíľu stúpali. Cestou Zuzka našla tretiu kešku. Končene sme dorazili k hradu a začali prieskum. Hradný areál bol dosť veľký s pekným výhľadom na mesto a okolie. Tu už pofukoval dosť vetrík, tak niektorí členovia aj bundy vytiahli.
Pozreli sme zaujímavosti a našla sa aj posledná keška. Cesta dole nám išla od nohy. Zavolali sme Vladovi, aby sa k nám pripojil. Ten potvrdil, že to tam pozná a nie je problém trafiť. Ale zjavne bol, lebo keď sme ho čakali na parkovisku, tak prešiel okolo nás s kľudom Angličana na výpadovku do Bratislavy. Po malej rade kamarátov po telefóne a kuknutí Zvolena sa k nám vrátil.
Po krátkom dohadovaní kam na obed a malom nedorozumení sme každá posádka auta skočila niekde inde na obede. Však VVV nie? Tím jedna: Penďo, Ja, Vanda a Zuzka na salaši Hron pri Kováčovej a tím dva: Vlado, Kamila, Monika, Jano na Motoreste – Koliba Stráže. Tím dva dusil halušky bryndzové, ale náš tím jedna neodolal miestnym špecialitám z baraninky. Polievočka barania, perkeltík, halušky, pivečko, kofolka. Po krátkom tímovom telefonáte sme si dali zraz pred Tescom na Sekieri. Doplnili sme zásoby a vydali sa na druhý výlet – smer Kráľová. Cesta nám ubehla rýchlo a zaparkovali v lyžiarskom stredisku Kráľová. Urobili sme menší prieskum krajiny a išli sa pozrieť na miestne western podujatie detičiek/tábora na koníkoch. Omrkli sme aj origoš postavené indiánske stany, pobavili sa na programe s koníkmi. Nakoniec urobili spoločné foto a hajde na chatu skúsiť opekačku číslo dva.
Po príchode na chatu, keďže ešte nebolo veľa hodín, sme si urobili menšie leňošenie. Bolo vyplnené popíjaním rôznych nápojov. Kto mal záujem mohol sa zúčastniť na streľbe z luku. Tu bol inštruktor Vlado. Prípadne ten, kto má rád strelné zbrane, tak si mohol zastrieľať zo vzduchovej pušky. Inštruktor som bol ja. Na počudovanie naše dievčatá obsadili všetky zbrane a po malom zacvičení im to išlo veľmi dobre. Jano zase nacvičoval streľbu v sede, ako najlepší ostreľovač na svete (Fín: Simo Häyhä). A aj dal na terči rovnú desiatku na 13 metrov. Monika a Vanda sa ukázali ako skúsené Amazonky, či už s lukom a aj puškou a len to tak padalo do terčov.
Blížil sa však čas večera a aj opekanie. Tentokrát nám počasie prialo a všetko išlo, tak ako má na správnej opekačke byť. Opekali sa samé dobré špeciality, otvorili aj pravý kubánsky rum. Bol dovezený tento rok z Kuby (mal aj kubánsky kolok). Penďo trhal stromové ščagelky a staral sa o oheň. Proste večerná idyla. Neskôr nás opustili Vlado a Kamila, ktorí sa opäť vydali na Detvu. V najlepšom sme sa presunuli do chaty a pokračovali v zábave. Hrala sa naša stará známa hra a a karty. Dnes sme to však vydržali iba do prvej hodiny rannej a išlo sa spať.
Návrat (4. deň): Ráno sa nieslo v znamení šuchtavého budenia a balenia časti výletníkov. Po krátkom rannom posedení nás opustili Jano a Monika. Penďo ich odviezol na Detvu aj s otočkou naspäť. Zatiaľ sme Ja, Zuzka a Vanda pri kávičke, čajíku kecali a leňošili. Neskôr sme sa dali do upratovania a balenia. Penďo a Vanda ešte dotestovali našu prírodnú sprchu a bolo. Okolo 14-tej hodiny sme zavreli panstvo Zvolen a vydali sa do Bratislavy. Cesta ubiehala bez problémov. Dali sme si neskorý obed a podvečer sme prišli domov. Nastal obligátny rozvoz, lúčenie, ukončenie expedície.
Resumé: Expedíciu hodnotím ako veľmi vydarenú. Zišiel sa veľký počet výletníkov a aj nečlenov, takže nás bolo ako hadov. Počasie, až na piatkovú búrku, bolo ukážkové. Panstvo Zvolen vydržalo nápor toľkých účastníkov bez úhony. Nasadenie účastníkov bolo príkladné aj napriek tomu, že sme mali celkom nabitý program. Ciele čo sme si stanovili sme aj splnili. Preto odporúčam danú akciu zopakovať aj na budúci rok s tým, že bude potrebné aj na iné aktivity, čo sme nestihli z dôvodu času, si vyčleniť viac dní tj. optimum takých 7 dní.