- dátum konania akcie: 13.4.2024
-
autor zápisnice: Vlado
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, Hela, Milo, Zuzka, Bohuš, Kamila, Sofinka, Nikitka, výletníča Matúško, Alenka, Quido, Miško a dobr. Ruslana
Už je to 25 rokov, čo V.V.V. funguje. Dôkazom toho je, že sme sa v apríli 2024 stretli na 26tej expedícii Po stopách kpt. Scota s otvoreným koncom.
Stretnúť sme sa mali o 11:00 na konečnej autobusov 33 a 32. Krátko pred jedenástou som volal Nike, že budem meškať. Dohodli sme sa, že nebudú na mňa čakať a vyrazia do zóny.
Pomaly sme sa štverali do kopca a Kamilka sa aj trochu snažila potlačiť svoj vozík s nákladom. Bol to však relatívne náročný výstup. Keď sme dorazili na naše tradičné miesto, veľmi rýchlo som zistil, že bolo obsadené inými účastníkmi. Tých som ale na akciu nevolal. Po zvyšku V.V.V. nebol ani chýru ani slychu. Zavolal som teda Nike a tá ma navigovala kúsok poniže zóny 54 C do oblasti 55 D. Keď som so svojou skupinou dorazil na určené miesto, všetky tri rodiny tam už boli a pripravovali oheň.
Zvítali sme sa a videli sme, že opekačka a grilovačka je už v plnom prúde. Nad ohňom sa opekalo zopár špekačiek a Nika grilovala mäso so zeleninou v grilovacích miskách. Quido si požičal paličky a začal opekať tiež. Na opekanie si vybral marsmallows. Táto jeho aktivita prilákala ostatných mladších výletníkov a výletníčatá. Quido sa s nimi kamarátsky o marshmallows podelil. Opekanie prebiehalo vo veľmi družnej debate. Postupne sa všetko upieklo, ugrilovalo a my sme sa pustili do všetkých týchto pochúťok. Do toho nám hrialo slniečko, čo na apríl bolo veľmi nezvyčajné. Ale bol som rád, že počasie nám praje. Kamilka to však znášala najťažšie, jednak teplo a jednak sa nevedela voľne pohybovať. Ruslana ju preto odviedla po prečítaní výročnej správe do tieňa kúsok obďaleč. Výletníčatá sa tiež usadili bližšie k lesu pod strom, kde si urobili vlastné posedenie.
Pustil som sa aj do prípravy štandartných kušiek na sodže. Zabudol som však maslo, čo výletníci neocenili. Keď sme boli nasýtení, vyrazili sme na prieskum okolia. Naša prvá cesta smerovala k prameňu, ktorý sme poľahky našli. Naháňali sa v ňom maličký mloci, čo všetky prítomné výletníčatá nadchlo a venovali tomuto úkazu svoju zvedavosť. Keď sa nabažili, vrátili sme sa späť k ohnisku a odtiaľ putovali na výpravu číslo dva. Tá nás zaviedla k bunkrom, ktoré sme poriadne preskúmali. Išlo o kaverny z 1. svetovej vojny. Keďže boli čiastočne prístupné, rozhodli sme sa vstúpiť do ich útrob. Quido a Zuzka s Nikou strážili vchod a zvyšok tímu sa pobral na prieskum týchto cez 100 rokov starých kavern. Pozreli sme ich celkovo tri a po tomto prieskume sme sa opäť vrátili späť k ohnisku cez zarastenú lúku.
Po príchode sme ešte chvíľu debatovali o tom, aké akcie by sme ako V.V.V. mohli zorganizovať. Potom sme ešte urobili našu obvyklú spoločnú fotku, zahasili oheň a pobrali sa domov. Pri pochode späť do našich domovov, deti viedli našu zostavu. Na konci cesty sa nám však schovali. My ako zodpovední rodičia, sme mali v pláne veľmi rýchlo sa vytratiť ale keď na nás vybafli BAF, skončila sa nielen táto expedícia ale aj rodičovská radosť.
Resumé: Akciu hodnotím výborne. Všetko prebehlo podľa plánu a aj prieskum okolia priniesol nové zistenia. Všetkým zúčastneným za toto naše priateľské stretnutie vrúcne ďakujem.