-
dátum konania akcie: 26.1.2013
-
veliteľ a autor zápisnice: Zuzana
-
účastníci akcie: Vlado, Bohuš
Prišiel nový rok a Penďo znova zvolal svoju každoročnú akciu Mont Koliblank. Avšak deň pred akciou vyhlásil, že je chorý a musí sa liečiť. Keďže nás bolo dostatok nahlásených, aby sme akciu spravili, dohodli sme sa, kedy a kde sa stretneme. Akcia sa mohla uskutočniť. Vlado síce skúšal akciu hodinu pred stretnutím sabotovať vyhlásením, že je vonku moc zima, ale našťastie sa ho podarilo presvedčiť , že počasie je príjemné, mierne nad nulou. Aj keď meteorológovia avizovali prudké mrazy, a že občas sa aj slniečko ukáže.
Stretli sme sa presne o 12:00 pred budovou nemocnice na Kramároch a vydali sa smer les, podľa Penďovho návrhu, ako mala akcia prebiehať. Kým sme sa dostali do lesa, dohodli sme sa, kto bude veliť akcii a napíše aj zápisnicu, keďže pôvodný veliteľ sa predsa len nedostavil. Táto povinnosť skončila u Zuzky, teda u mňa. Pri vstupe do lesa a zhodnotení situácie sme sa svorne všetci dohodli, že sa nám nechce štverať do kopca a nieto vyliezť až na Kamzík, a tak sme sa vydali najschodnejšou cestou, ktorú sme našli. Tejto varianty sme ostali verní až do konca. Les bol nádherne biely a tichý. Držali sme sa vychodeného chodníka a čakali kam nás zavedie. Občas sme si spravili prestávku na čaj, niekto na cigaretku, alebo posilnenie keksíkom. A samozrejme sme nevynechali tradíciu povaliť nejaký ten strom. Jeden pekný sme našli a chlapci sa rozhodli, že si ho zoberú so sebou a ukážu Penďovi. Jeden tlačí, druhý pomáha a tlačí tiež a … nič, ani sa nepohol. Radšej sme ho tam nechali a pobrali sa ďalej. Po dvoch hodinách blúdenia lesom konečne stretávame živú dušu, a tak si vydýchnem, že sme neuviazli v nejakej zakliatej zimnej krajine. Ešte chvíľu sme šli lesom sami a až keď sme sa priblížili k civilizácii, hustota ľudí sa znásobila. Z lesa sme vyšli na ceste na Železnú studničku, pri Deviatom mlyne. S prísľubom civilizácie chalani dostali hlad. Pobrali sme sa na Partizánsku lúku hľadať stánok, v ktorom by uspokojili svoje potreby. Jeden sme našli a im sa podarilo zahnať hlad miestnymi špecialitami. Bohuš využil aj možnosť ponúknutého WC. Takto posilnení sme pokračovali smer Vladov byt, kam nás pozval na šálku teplého čaju. Tu sme potom ešte hodnú chvíľu pokračovali v debatovaní o dôležitých a aj nepodstatných veciach z nášho života spolu aj s Kamilkou.
Resumé: Aj napriek tomu, že sa pôvodný veliteľ nedostavil, sa akcia uskutočnila. V príjemnej debate a počas nenáročnej prechádzky lesom, sme si rozhýbali stuhnuté svaly a nepresedeli ďalší zimný deň doma.