- dátum konania akcie: 25.10.2014
-
veliteľ a autor zápisnice: Nika
-
účastníci akcie: Maťo, Vlado, Bohuš, výl. Sofinka a Matúško, dobr. Tinko
Človek by si myslel, že na predpoveď skúsených meteorológov sa dá spoľahnúť. Ale zisťujem, že nedá. Tak tomu bolo aj dnes, na ďalšej akcii VVV. Ešte včera všetci predpovedali chladný, zato jasný deň. Od ráno sa všade navôkol držala hmla, ktorá nie a nie ustúpiť. A neustúpila po celý deň. Avšak ani hmla ani nízka oblačnosť neprekazila akciu a všetci nahlásení výletníci sme sa stretli niekde na parkovisku pri lesíku v Dúbravke. V živote som na tom mieste nebola, takže v podstate som ani netušila, kde to presne sme. Dôležité však bolo, že z tohto miesta viedla lesná cestička k nášmu cieľu dnešnej operácie. A nadišiel čas, aby som už konečne prezradila o čo v dnešnej akcii pôjde.
Pred pár mesiacmi totižto v mestskej časti Dúbravka oficiálne otvorili Delostreleckú kavernu. Keďže v Bratislave je ich niekoľko (väčšina neprístupných príp. zaliatych vodou), tak som sa rozhodla, že si urobíme nenáročnú akciu, ktorej cieľom bude práve táto kaverna z čias prvej svetovej vojny. A čo tá kaverna je? Je to delostrelecký úkryt vybudovaný do skaly.
Ako som už spomínala, stretli sme sa na malom parkovisku, odkiaľ sme pokračovali lesnou cestičkou. Po chvíli sme boli nútení odbočiť a veľmi miernym stúpaním sme sa dostali k nášmu cieľu. Už z diaľky sme mohli pozorovať hlúčik mužských postáv, ktoré sa krčili pri ohni a ohrievali sa. Keď nás však zbadali, jeden z hlúčika vystúpil a ponúkol sa, že nás kavernou prevedie. Medzi prvými do „jaskyne“ vnikli Sofinka s Tinkou. Za nimi sme postupne zmizli v tme aj my ostatní. Ale nebolo to také dramatické, nakoľko chalani, ktorí majú na svedomí odkrytie tejto kaverny, boli vybavení generátorom a ten produkoval elektrinu. Takže vnútro krytu bolo osvetlené. Od nášho sprievodcu sme sa dozvedeli ako odkrytie kaverny prebiehalo, ako fungovalo vojnové opevnenia v Bratislave a ako vôbec k tejto myšlienke došlo. Chalanov z VVV asi najviac zaujala mapa z čias prvej svetovej vojny, ktorú sa podarilo týmto nadšencom získať z neďalekého Rakúska za celkom slušný peniaz. Pri mape sme strávili nejakú tú minútu, počas ktorej si podrobne pozreli rozloženie kaverien a vôbec celé vojnové opevnenie.
Kým VVV študovalo, najmladší účastníci … tiež študovali. Avšak pre ne objektom štúdia sa stali dážďovky, ktorých tu bolo neúrekom. Tinko s baterkou poukazoval Sofinke snáď každú jednu, či už malú alebo dlhú, chudú či tučnú. Myslím, že ak by sme ponúkli rybárovi pohár týchto „chutných“ dážďoviek, určite by nepohrdol. Na záver sme si ešte pozreli vystavené nájdené predmety a pomaličky sa s kolektívom týchto nadšencov rozlúčili. Aby sme zbytočne nepremárnili návštevu tejto lokality, vnorili sme sa ešte hlbšie do lesa. Náš pochod trval iba pár metrov, aby sme sa zase nejako kondične nerozbili. Pozreli sme si neodkrytú kavernu, ktorá možno niekedy v budúcnosti bude tiež prístupná ako jej kolegyňa. To už však chlad a hmla nám riadne liezli pod kožu, preto sme sa otočili a vrátili na začiatok našej akcie. Tam sme ešte podebatovali, deti sa vybláznili na kolotočoch, a keď sa Matúško netrafil do plienky, bol najvyšší čas k rozlúčke.
Resumé: Akcia to bolo veľmi nenáročná nielen na kondičku ale aj čas. Zato však sme si vyvetrali hlavy, prípadné choroboplodné zárodky sme zničili chladom a hlavne opäť raz sme sa stretli a čo-to sa nové dozvedeli.