- dátum konania akcie: 2.12.2023
-
autor zápisnice: Nika
-
účastníci akcie: Maťo, Hela, Milo, Sofinka, Nikitka, výletníča Matúško
Už je to pár mesiacov, čo sme ako VVV niekam vyrazili. Naposledy to bola jaskyňa Driny, ale počasie nám vtedy veľmi neprialo. Ale aj napriek tomu sme spolu strávili pekný deň. A keďže sa začala často objavovať informácia o Napoleonovi, jednak do kín prichádza nová snímka od Ridleyho Scota a jednak sa blíži 218. výročie Bitky pri Slavkove, rozhodla som sa, že niečo z toho využijem. Rozhodnutie padlo na slávnu bitku, ktorá sa odohrala u našich českých bratov.
Rekonštrukcia bitky bola naplánovaná na 2.12., čiže presne v deň ako pred 218timi rokmi. Termín akcie bol teda jasný, už len zohnať záujemcov. Nakoniec sme sa akcie zúčastnili my, teda ja s rodinou a Milovci. Pôvodne mal ísť aj Vlado ale ten to pre počasie zrušil. Ozaj, počasie. Ráno sme sa zobudili do krásneho sneženia. Veľmi som sa potešila, pretože to sľubovalo nielen zážitok z rekonštrukcie bitky ale aj krásnu zasneženú krajinu.
Stretnúť sme sa mali okolo 12:00 hod. v obci Tvarožná, ktorá sa stala epicentrom celého diania. Ja s rodinou sme dorazili ako prví. Zaparkovali sme na námestí. Dodnes neviem ako sa nám podarilo obísť všetky tie zátarasy okolo dediny, ale vošli sme do dediny a ocitli sa priamo vo vojenskom tábore. Našťastie tam bolo aj jedno parkovacie miesto, tak sme zaparkovali. Po vystúpení z auta sme sa poriadne zababušili, pretože stále sypal sneh a teplota bola pod bodom mrazu. Vnorili sme sa do tábora a prechádzali sme jednotlivými armádami. Boli tam Francúzi, Rakúšania, Nemci, Poliaci. Všetci vo svojich uniformách pri veľkých kotlíkoch s voňavým gulášom. Bola to veľmi pôsobivá atmosféra, ktorá nás vtiahla do ďalekej minulosti. Medzitým sme objavili výrobu palaciniek a to sme neodolali a postavili sa do radu. Kým sme čakali ozvala sa aj Hela, že práve dorazili. Dohodli sme sa, že zaparkujú a nájdeme sa pri palacinkách. Netrvalo to dlho a skutočne som zbadala vysokého pána s dáždnikom. Nebol to nik iný ako Milo a ja som vedela, že naša formácia je kompletná. Po zvítaní sme si išli pozrieť diorámu Bitku u Slavkova na obecný úrad. Tam sme sa aj trošku zohriali a kto chcel a mal chuť, ochutnal aj miestne špeciality klobásku či ovarovú polievku. A to už sa zahájil aj presun na pole za dedinou, kde sa mala odohrať samotná rekonštrukcia. Na miesto sme sa presúvali spoločne s vojakmi, ktorí do rytmu bubnovali, spievali. Po príchode sme si našli strategické pozície, aby sme mali čo najlepší výhľad. Objavil sa aj sám Napoleon. Rekonštrukcia sa začala. Postupne boli predstavené pozície jednotlivých armád a ich stratégie. Divákom ukázali rôzne bojové manévre, vpády. Celé to bolo komentované a tak divák mal nielen prehľad o tom čo sa deje na bojisku ale dostal aj informácie ako to celé vlastne pred tými 218timi rokmi prebiehalo. Zima, sneženie a samozrejme státie na jednom mieste, sa podpísalo na tom, že asi po 45 minútach sme začali pociťovať nepríjemný pocit chladu. Ja so Sofi sme sa rozhodli, že sa skúsime prejsť po okolí ale veľmi to nepomáhalo. Pridal sa k nám aj Martin s Matúškom a nakoniec sme sa rozhodli, že sa pomaličky odoberieme do auta. Rozlúčili sme sa s Milovcami, ktorí odvážne ešte ostali. Ale aj tam nakoniec došlo k rozštiepeniu a Hela s Nikitkou ukončili svoje státie. Najdlhšie to vydržal Milo.
Nakoniec sme svoje automobilové formácie zoskupili v Kútoch, kde sme si zablikali svetlami, zamávali a definitívne sa pre tento deň rozlúčili.
Resumé: Bola to veľmi príjemná akcia. Opäť sme si pripomenuli dôležitú bitku Napoleona a navyše zimné počasie sa nám tentokrát ukázala v plnej paráde. Pred nami sú ešte vianočné trhy a ja pevne verím, že sa tam stretneme v hojnom počte.