- dátum konania akcie: 4.7.2020
-
autor zápisnice: Nika
-
účastníci akcie: Maťo, Vlado, Zuzka, Bohuš, Hela, Milo, Penďo, Nikitka, dobr. Sofia, výl. Sofi, Matúško, Quido, Alenka, Miško, Rasťo
Koniec tohtoročnej zimy bol nielen pre nás, ale pre celý svet tak „trochu“ iný. Pomaly, ale isto sa svetom začala šíriť pandémia zvaná „korona“. Žiaľ tomuto predchádzať nikto nevedel (aj keď tušiť sa to možno dalo … ) a svet zachvátila pandémia nevídaných rozmerov. Zatvorili sa hranice, obmedzil pohyb, zatvorili sa školy, nasadili sme si rúška a väčšina z nás fungovala princípom „home office“. Deti sa učili doma formou online vyučovania, rodičia pracovali doma pomocou skype či zoom. Nákupy sa realizovali 1x za dva týždne a vychádzky realizované do prírody, najlepšie v úzkom rodinnom kruhu a hlavne čo najďalej od ľudí. Niektorí to brali s nadhľadom a situácii sa prispôsobili, iní boli zase v panike a v obchodoch vykúpili, čo sa dalo. Okrem toho všetky stretnutia so známymi sa realizovali na minimum. A to sa týkalo aj VVV. V kontakte sme ostali telefonicky a aspoň touto formou sa povzbudzovali do ďalších dní a pevne verili, že sa to čoskoro celé skončí. Neskončilo, ale …
Trpezlivosť ruže prináša a po troch mesiacoch dodržiavania striktných nariadení hlavného hygienika SR sme sa dočkali ich postupného uvoľnenia. To prinieslo aj nádej na znovu stretnutie sa. A kde inde nasať čerstvý vzduch, novú energiu, ak nie v prírode? Ideálne ešte aj pri pravom výletníckom kotlíkovom guláši. Jedine počasie nám hádzalo polená pod nohy, ale nakoniec sa umúdrilo a mohla som začať s organizáciou akcie. Celé sme to teda spískali v prvý prázdninový víkend. Nuž, občas treba rešpektovať aj vrchnosť a aj počasie.
Konečne nadišiel deň „D“ a my sme si ho mohli užiť v spoločnosti priateľov. Tak už len zabaliť dostatok repelentov a mohlo sa vyraziť. Jasné, že okrem toho sme zbalili aj kotlík s príslušenstvom a všetky potrebné suroviny. Všetko potrebné sme teda mali zbalené a hurááá do Rusoviec. Tam máme už svoje obľúbené miesto stvorené pre túto našu akciu.
Ako prví na miesto dorazili už tradične Milo s rodinou a Bohuš s rodinou. Nejakú tú akademickú štvrťhodinku po nich sme dorazili my. Ohnisko a priľahlá lúka bola úspešne obsadená. Kým sme sa tam dovalili s kotlíkom, Hela už stihla nachystať stolík, odpadkový kôš a Zuzka roztiahla pre deti obrovskú hraciu plochu. Pri pohľade, ako im to ide od ruky, sme neváhali ani my a okamžite sa k nim pridali. Prípravné práce sme už zvládali spoločnými silami. Prípravu ohňa za Maťovej asistencie do svojich rúk vzal Milo. Ja som povyťahovala potrebné suroviny a deti … tie sa rozpŕchli do okolia. Hneď ako bol ohník pripravený, Maťo s Milom sa chopili varechy a prvé ingrediencie padali do kotla. Medzitým dorazil Penďo so svojou rodinou, takže do „poľnej kuchyne“ pribudol ďalší miešač. Všetko šlo podľa plánu. Suroviny postupne pribúdali do kotla, kde sa dusili, miešali. Deti skúmali okolie z každej strany, až kým si nenašli vlastné miesto pre vytvorenie svojho posedenia. Začali sme ich podozrievať, že je to plán ako sa odpútať od rodičov, odkukať čo-to o varení guláša a ktovie … možno časom nás vyzvú na súboj a uvaria si vlastný detský guláš.
Počas týchto našich úvah sa z lesa vynoril Vlado s Quidom. Môžem definitívne povedať, že sme boli v plnom počte. To hneď využil aj Penďo, ktorý nám pri príležitosti svojich narodením venoval plechovku radleru. Samozrejme ušla sa každému jedna. V príjemnom rozhovore sme si užívali krásne teplé počasie a letnú pohodu.
Kým si gulášik bublal, vzali sme deti na prechádzku k neďalekému „jazierku“. A aby to nebola len taká obyčajná prechádzka, tak sme touto cestou-necestou hľadali bájneho rusovského krokodíla. Deti vyzbrojené palicami, oštepmi sa rútili cestičkou a nazerali pod kríky a tipovali, či práve tam konečne zbadáme nejakého toho krokodíla. Keďže krokodíly žijú pri vode, usúdili, že bude lepšie prehľadať brehy rusoveckého jazera. Decká nadšené touto myšlienkou sa k jazeru rozbehli, až sme ich museli brzdiť, aby sa v ňom nakoniec niektoré z nich neokúpalo. A čuduj sa svete! Quido sa predsa len sčasti okúpal. Síce jeho krik nasvedčoval tomu, že práve on bol ten šťastlivec a zbadal krokodíla v jazere, ale nakoniec také dramatické to nebolo. Namočil si nožičky a hneď sme ho naťahali aj von. Keďže sme krokodíla neobjavili, Rastík prišiel s nápadom zatlačiť svojho tata, rozumej Penďa, do vody. Šlo to veľmi ťažko, Penďo sa bránil, ale myslím, že za pár rokov, bude mať Rastík na vrch a Penďo sa chtiac-nechtiac okúpe. Nikto ďalší sa už neokúpal, krokodíla sme nenašli ale zato naše škŕkajúce žalúdky nám dávali jasne najavo, že je najvyšší čas na návrat. Čím bližšie sme boli k našej poľnej kuchyni, tým viac sa po okolí vznášala vôňa gulášu. A my ako rozprávkové postavičky sme sa vznášali tiež. Za tou vôňou, samozrejme.
Dorazili sme do cieľa. Bolo načase! Guláš uvarený, všetci sme sa tešili. Kotlík plný skvelého gulášu sme zložili z ohňa. Každý si pripravil mištičku a mohlo sa začať rozdeľovať. Predtým ako sme vložili do úst prvé sústo, Vlado nám v krátkosti zhrnul poslednú sezónu. Bola z toho jedna celá veta. Takže oficiality sme mali extrémne rýchlo za sebou a guláš pred sebou. Každému sa ušlo, niekomu aj dvakrát. Jedine Bohuš si guláš vychutná až doma, nakoľko nás musel opustiť a šiel sa venovať práci. Nuž, práca nepočká. My ostatní sme si guláš vychutnali pekne takto v prírode. Po dobrom obede sa zahral detský futbalový zápas a pomaličky sme pristúpili k ukončeniu tejto suprovej akcii. Chopili sme sa vyčistiť kotlík, upratať odpadky, zahasiť oheň … skrátka všetko pekne po sebe upratať. Keď všetko bolo na poriadku, opustili sme lúku a vydali sa smerom k parkovisku. Tam sme si každý našli svojho tátoša, Zuzku sme naložili k nám, nakoľko Bohuš vzal ich tátoša do práce. S ostatnými sme sa rozlúčili a rozpŕchli sa do svojich domovov. Domov sme prišli s plným bruchom ale aj s dobrým pocitom príjemne prežitého dňa.
Resumé: Akcia to bola výborná. Opäť sme sa zišli v hojnom počte. Pevne verím, že všetci si odniesli domov pocit krásneho dňa a za rok sa znova stretneme.