-
dátum konania akcie: 8.12.2012
-
veliteľ a autor zápisnice: Nika
-
účastníci akcie: Vlado, Maťo, Penďo, Zuzana, Kamila, výl. Sofinka
Ani sme sa nenazdali a znova tu máme zimný čas a s ním aj čas vianočný. Už si ani nespomínam, kedy sme naposledy vyrazili do rozžiarených ulíc vianočnými ozdobami. Myslím, že znova nastal čas, aby sme opäť spoločne ochutnali vianočný punč a nazreli do vianočnej kuchyne. Cieľ našich ochutnávok bola po dlhšej odmlke Viedeň.
Po menších peripetiách kto vôbec pôjde a s kým pôjde, sme nakoniec z Bratislavy vyrazili v dvoch motorizovaných skupinách. V Jonatánovi sa viezol Penďo s Vladom a Kamilou a druhé vozidlo okupovali Martin s rodinkou a Zuzana. Obidve skupiny sa mali stretnúť o 15:00 hod. pred rakúskym parlamentom. Ako prvý dorazil Martin so svojou posádkou. Po zaparkovaní vozidla, musím podotknúť, že na celkom výhodnom mieste a celkom zadarmo, sme sa začali presúvať k miestu stretnutia. Počas presunu sme pre istotu overili aktuálnu lokalizáciu Jonatánovcov. Tí práve vchádzali do Viedne. Slovo dalo slovo a po vzájomnej dohode sme pôvodné miesto stretnutia zmenili na stanovište pred Operou, čo z pohľadu strategického bolo celkom dobré rozhodnutie.
Po chvíľke čakania a vyhýbania sa viedenským somrákom konečne dorazili Jonatánovci. Po krátkom zvítaní a prehodení pár slov v „rakúštine“ sme sa mohli spoločne presunúť na prvú pozíciu, ktorou bol vianočný trh situovaný na Maria Theresia Plaze. Ako sme sa presvedčili na vlastné oči, trh bol v kurze, a to poriadne. V tom dave ľudí bol problém dostať sa k akémukoľvek stánku. Lenže naša snaha ochutnať rôzne príchute punčov bola väčšia ako čokoľvek iné. Najväčší degustátor Penďo sa ale zahanbiť nedal a svoj prvý pohár punču otočil ešte pred bránami Hoffburgu. Žiadna masa ľudí jemu ani nám nemohla zabrániť v ďalších ochutnávkach. Postupne sme ochutnávali zo všetkého na čo sme mali práve chuť. Niektorí sa zahrievali pivným punčom, iní zase plneným zemiakom. Popri jedení a pití sme sa prepracovali na druhý koniec trhu, aby sme mohli pokračovať ďalej.
Keď sa nám konečne podarilo predrať pomedzi ten dav ľudí, pokračovali sme ďalej smerom na jeden z najmenších vianočných trhov Viedne, Spittelberg. Kľučkovali sme cez ulice a uličky, len kvôli tomu, aby sme ochutnali kokosový či zázvorový punč. Chvíľu nám trvalo, kým sme nabrali správny smer ale nakoniec sa to podarilo. Náš pokojný presun narušilo to, že sme nemohli nájsť taký prechod, ktorý by bol vhodný pre kočiare. Ten sme nakoniec ani nenašli a chtiac-nechtiac sme boli nútení kočiar so Sofinkou vyniesť po schodoch. Na to sa podujal Vlado s Maťom. Nakoniec sa to vyplatilo a po vynesení kočiara a aj seba samých sme konečne pred sebou zazreli Spittelberg. Kamile sa rozžiarili oči a vrhla sa na sladkosti. Svoj čin zakrátko aj oľutovala a rozhodla sa ostať pri osvedčenej čokoláde. Ja s Penďom sme si z bohatej ponuky punčov tohto trhu vybrali punč s názvom Jamaica. A vôbec to nebola zlá voľba. Urobili sme tomu dostatočnú propagandu, ktorej neodolala ani Kamila. Možno aj preto, že chcela zakryť sklamanie z nevydareného zákusku.
Zahriaty správnou dávkou horúceho moku sme pokračovali k hlavným vianočným trhom konajúcich sa pred viedenskou radnicou. Prechádzka večernou Viedňou bola úchvatná. Všadeprítomná vianočná výzdoba len vyzdvihovala vianočnú náladu, ktorá prenikala aj do našich duší. Ani jeden z nás nečakal, že sa nám podarí doraziť na prvotné miesto stretnutia. A stalo sa. Síce 3 hodiny po termíne, ale dorazili sme. Patrične sme sa aj zvítali a na náznak dobrých mravov aj nejaké to oficiálne foto s rakúsko-antickým parlamentom urobili. Potom už len krátka pauza na vykonanie ľudskej potreby, samozrejme v zariadeniach na to určených, a už sme nakúkali do stánkov s jedlom a suvenírmi. Naša prvá zastávka v rámci tohto trhu bol stánok s „gofri“ alias wafle. Vrhli sme sa na ne, okrem Vlada a Penďa. Vlado ostal verný svojim rožkom, poctivo pripravených v teple domova a Penďo pokračoval ďalšími dávkami punču. My ostatní sme zaborili nosy do kopčekov šľahačky. Dokonca ani Sofinka nepohrdla a zopár súst si dala aj ona. Dokončili sme okruh trhu. Už pre nás nebol ničím zaujímavý a pomaly sme sa začali presúvať späť k naším motorizovaným tátošom. Pri spiatočnej ceste sme nemohli bez povšimnutia prejsť okolo trhu na Maria Theresia Plaze. Keďže bol prvý, musel byť aj posledný. Pre Penďa a Kamilu skvelá možnosť ako ukončiť našu púť ochutnávok viedenských punčov. Vlado túto zastávku využili na poslednú likvidáciu domácich zásob. S týmto mu však pomohla Sofinka, ktorá neodolala jeho chutne vyzerajúcim rožkom a jeden si vypýtala. Potom sme už naozaj tohtoročné Viedenské trhy opustili.
Pred definitívnou rozlúčkou sme nemohli Viedeň opustiť len tak, bez toho, aby sme tam po sebe niečo zanechali. Spomenuli sme si na pivovar, ktorí sme navštívili v lete a ktorí sa nachádzal aj v blízkosti Maťovho vozidla. Takmer všetci sme sa vrútili do natrieskaného pivovaru a využili toalety. Pre všetkých to bola riadna úľava. Odľahčení a spokojní sme sa rozlúčili pri Maťovom vozidle. Naša posádka sa postupne naložila a Jonatánovci sa museli ešte prebojovať cez 2-3 ulice. Potom aj oni vyrazili na cestu domov. Po prekročení hraníc bola akcia definitívne ukončená.
Resumé: Akcia aj napriek počiatočným problémom, kedy hrozilo, že sa možno ani nebude konať, skončila úspešne. Ochutnali sme čo sa dalo a zároveň sme aj poriadne vymrzli. Čo považujem za pozitívum, lebo bez toho by to nebola pravá predvianočná nálada. Vianočná Viedeň nás teda nesklamala a som rada, že každého z nás opäť zahriala pri srdci. A ešte jedna poznámka na koniec. Keďže hlavné trhy pred radnicou sú určené pre turistov, pri najbližšej návšteve odporúčam navštíviť trhy v Schonbrunne, ktoré majú domáckejšiu atmosféru.