- dátum konania akcie: 22.3.2014
-
veliteľ a autor zápisnice: Bohuš
-
účastníci akcie: Hela, Milo, výl. Nikitka
Ako sa zdá, tak zima nám už odišla a prišla jar. Výletníci začali chodiť na potulky do prírody. Ja som si povedal, že treba trošku zmenu a pozrieť sa aj za kultúrou či umením. Poslal som členom VVV pár návrhov na akciu v rámci mesta Bratislava. Vyhral návrh návštevy výstavy svetoznámeho maliara A. Muchu (Cesta ku sláve) + objavovanie zákutí Starého mesta spojená s výstupom na hrad. Akcia bola stanovená na sobotu 10:30 hod. pred Mirbachovým palácom. Stretnutie výletníkov prebehlo na čas, a tak sme sa pohli na výstavu. Ale čo to? Po vstupe do Mirbachovho paláca a snahe o zakúpenie si lístkov, nás akčný ujo ,,vyprevadil von“, tvrdiac nám, že výstava začína až o 11:00 hod.. Vôbec ho nezaujímalo, že na webe majú čas otvorenia o 10:00 hod. a akčne nám ukazoval prelepené časy na dverách paláca (mali tam síce nalepený čas o 11. hoďke, ale pod ním bol pôvodný o 10-tej). Tak sme teda ešte na zvyšných 30 minút odišli do mesta pozorovať ospalých turistov a otváranie podnikov. O jedenástej hodine sa nám podarilo už zakúpiť lístky a išlo sa na výstavu. Samotná výstava bola rozdelená na obdobia, počas ktorých slávny umelec tvoril:
CV Mucha: Svetlo sveta uzrel v moravskom mestečku Ivančice 24. 7. 1860. Už od útleho detstva rád maľoval, údajne kreslil už predtým, ako sa naučil chodiť. Jeho študijné začiatky neboli príliš nádejné, pretože nedokončil gymnázium v Brne. V roku 1879 nebol prijatý na pražskú Akadémiu z neuveriteľného dôvodu, pre nedostatok talentu.
Maľoval predovšetkým historické fresky a závesné obrazy s figurálnymi námetmi. Gróf Khuen, nadšený Muchovými prácami, ho za odmenu poslal na mníchovskú Akadémiu, kde študoval v rokoch 1885 a 1886 a potom do Paríža na súkromnú Akadémii Julian a Colarossi. Na jeho obrazoch z tej doby stále prevládali historické motívy. Neskôr odchádza do Paríža. V tej dobe sa živil ako ilustrátor a to mu stačilo sotva na holé živobytie. Vianoce 1894 všetko dramaticky zmenili. Náhodná príležitosť pracovať pre slávnu herečku Sarah Bernhardt zmenila jeho život. Originál návrhu prvého osudového Muchovho divadelného plagátu Gismonda je súčasťou našej výstavy. V rokoch 1895 až 1904 sa mu v Paríži zákazky len hrnuli a on sa snažil všetkým vyhovieť. Na jar 1904 ukončil Mucha nečakane svoje pôsobenie v Paríži a na vrchole úspechu a slávy odišiel do Spojených štátov. V New Yorku sa v roku 1908 začal pravidelne stretávať s úspešným priemyselníkom Charlesom R. Cranom. Ten ho požiadal o portrétovanie svojich dvoch dcér a na Vianoce 1909 mu prisľúbil financovať Slovanskú epopeju. V roku 1910 na zámku Zbiroh zároveň začal usilovne pracovať na výzdobe Primaciálneho salóna v Obecnom dome v Prahe. Jeho historické nástenné maľby sú dnes pýchou českého hlavného mesta. Finálne prípravné olejomaľby sú na našej výstave. Musíme pripomenúť ešte jeden významný Muchov úspech v Spojených štátoch. V Brooklynskom múzeu v New Yorku jeho jedenásť gigantických plátien Slovanskej epopeje videlo rekordných šesťstotisíc návštevníkov. V rokoch 1920 až 1935 namaľoval aj veľa vydarených dievčenských portrétov, ktoré tiež často komponoval do rozmerných plátien Slovanskej epopeje. Neuveriteľne usilovný Mucha stihol tiež navrhnúť nádherné okno pre arcibiskupskú kaplnku v Chráme Sv. Víta na pražských Hradčanoch v roku 1931. Do Paríža sa ešte raz triumfálne vrátil na rozsiahlu spoločnú výstavu s Františkom Kupkom v Musée du Jeau de Paume v roku 1936. Jeho životná púť sa uzavrela 14. 7. 1939.
Najdôležitejšie zápožičky sú z Národnej galérie v Prahe, z Moravskej galérie v Brne a z Galérie hlavného mesta Prahy. Na výstave sa podieľa celkove 12 českých galérií a súkromní zberatelia.
Najzaujímavejšie boli asi jeho plagáty, ktoré ho preslávili, ale aj menej známe obrazy.
Po prezretí výstavy sme sa ešte s Milom letmo skúsili mrknúť na druhú výstavu autora Karola Ondreičku. Tu nás však tvorba autora neoslovila, tak sme dali zbohom umeniu a išli pozrieť čo nového v Starom meste. Pomalým tempom sme si vykračovali mestom a pozerali čo nové pribudlo. Naším cieľom bol Bratislavský hrad. Ako správny výletníci sme hrad najskôr celý obišli a omrkli jeho hradby, priľahlé okolie a rezidenčné bývania úbožiakov, ktorým každý čumí cez okno do bytov. Útokom sme zobrali nádvorie hradu aj sochu Indiána, ktorá tam je (hmhm, že Svätopluka). Milovým ďalekohľadom sme skontrolovali jeho nový byt v Petržalke a omrkli aj okolie. Pozreli si útroby hradu, skontrolovali archeologické vykopávky za hradom a miesto budúcich podzemných garáži … Keďže už bolo neskôr po obede, tak sme zbehli do mesta a posilnili sa niečím do bruška. Takto správne naladení sme sa presunuli pod most SNP, kde sme akciu ukončili.
Resumé: Akciu hodnotím veľmi dobre. Počasie bolo skvelé. Výstava sa páčila všetkým. Pozreli sme čo nového sa zmenilo v meste a na hrade. Načerpali možné nápady na ďalšie akcie v meste – viď. Milova nedokončená hra hľadania pokladu. Takže môžem do budúcna tento tip akcie, ako oddychovku, odporučiť aj ostatným výletníkom.