- dátum konania akcie: 15.6.2013
-
veliteľ a autor zápisnice: Penďo
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, výl. Sofinka, dobr. Paganiny a Michal
Neviem už ako som sa dozvedel o podujatí „Den pevnostních muzeí jižní Moravy“. Ide o podujatie sprístupňujúce československé pevnosti z II. polovice 30. rokov, v ktorých sa prezentuje vtedajšia príprava na boj s nacistickou Treťou ríšou, prípadne aj neskoršie využitie týchto pevností Československou ľudovou armádou počas studenej vojny. Ponuka bola rozsiahla a za krátky vyhradený čas štyroch hodín (10.00 – 16.00) ani nebolo možné stihnúť navštíviť všetky sprístupnené objekty.
Nastal deň akcie – sobota 15. júna 2013. V Bratislave som vyzdvihol dobrovoľníka, ktorý nás v priebehu minulých rokov poctil opakovane svojou účasťou. Vzhľadom na jeho služobný postup v práci, ho dnes pomenujem ako Kapitána Paganiniho. Spolu sme vyrazili vyzdvihnúť nášho ďalšieho priateľa (Michal, avšak volajme ho Semtex), bývajúceho v obci na pol ceste medzi Kútmi a Senicou. Túto trasu som už neraz odšoféroval. O to väčšie prekvapenie, keď počas družného rozhovoru s Paganinym som odrazu zaregistroval colnicu a teda česko-slovenskú hranicu. To by bolo v poriadku, chceli sme ísť na Moravu, ocitli sme sa na Morave. Lenže kamarát Semtex bol stále doma na Záhorí, my na českej diaľnici a bez českej diaľničnej známky. Ba čo viac, na odbočke pre technické vozidlá postávala česká Octavia, otočená predkom do protismeru. Keďže prvá použiteľná odbočka bola ešte ďaleko pred nami, skormútene sme zabočili na prvé parkovisko a s pocitom porazených sme za 18 € zakúpili (10-dňovú) diaľničnú známku. Neskôr som na internete zistil, že táto stojí 310 českých korún, čo je asi 12 €. Shit happens…
Vraciame sa po Škemra a predpisovo sa náhlime na prvú zastávku – Muzeum lehkého opevnění na Pohansku. Mal som obavy, že tento objekt pomerne ďaleko od miest a obcí (vedľa malého zámku Břeclav – Pohansko) budeme hľadať najťažšie. Nebolo tomu tak. Na mieste nás už trpezlivo čakali Maťo, Veronika aj Sofinka. Múzeum je objekt ľahkého opevnenia vz.37. Sprievodca sa zdal byť nášmu príchodu celkom rád a počas prehliadky sme s ním zotrvali v priateľskom fundovanom rozhovore. Cestou späť k autám Sofinka zabočila na svojej bicyklo-kolobežke do vegetácie, našťastie sa to zaobišlo bez zranení a poistnej udalosti.
Pokračujeme do Muzea Železné opony Valtice, nachádzajúceho sa v budove bývalej colnice Valtice – Schrattenberg. Keď nám pokladník povedal, že sa môžeme exponátov aj dotýkať, nepripisovali sme tomu veľký význam. Keď sme však videli expozíciu, neovládli sme sa a vrhli sme sa k exponátom. Najväčší úspech mal kostým ala četnické humoresky a živé obrazy „z kancelárie náčelníka“. Tu sa Maťo, Veronika a Sofinka odpojili, Maťo bol po chorobe a potreboval odpočinok.
Paganiny, Semtex a ja sme sa vydali k ťažkému objektu MJ-S 15 „Závora“, južne od obce Dyjákovice. Návšteva to bola zaujímavá, no krátka, objekt je v rekonštrukcii. O to viac sme sa potešili prekrásnej krajine, mal som ako šofér čo robiť, aby som sa sústredil na vozovku a nerozptyľoval sa kochaním.
Nasledovalo Minimuzeum obrany hranic Dyjákovičky, umiestnené v priestoroch bývalej školy, dnes obecného úradu rovnomennej obce (nemýliť Dyjákovice s Dyjákovičkovami). Len čo sme zaparkovali, milý pán nám už išiel naproti. Múzeum zahŕňa jedinú miestnosť, je však vkusne a vyvážene zariadené – ani málo ani priveľa.
Čas náš už ale tlačí a poslednou zastávkou je Pěchotní srub MJ-S 4 Zatáčka Chvalovice. Ešte nikdy som nešiel autom cez pole. Nebolo však inej možnosti dostať sa k objektu. V areáli objektu sa nás ujal odborne veľmi zdatný sprievodca. Vonku bol veľmi horúci už letný deň, vo vnútri pevnosti sprvu osviežujúci 10-stupňový chládok, ktorý sa však minutú po minúte menil na neúnosnú zimu. Pevnosť je veľmi dobre vybavená, evidentne sa o ňu starajú histórie znalí nadšenci. Veď sme sa aj s nimi po skončení prehliadky veľmi pekne porozprávali.
Cesta naspäť bola pre mňa novou unikátnou šoférskou skúsenosťou, išli sme totiž opäť cez pole a po oboch stranách hradba poľnohospodárskych plodín. Počas zastávky na večeru v obci Hrádek som musel skonštatovať, že mi slama trčí z podvozku. Ešte dotankovanie na pumpe v Hevlíne, skratka cez Rakúsko (z ktorej sme mimochodom vyšli na prechode Valtice – Schrattenberg) a návrat
Resumé: Múzeá tohto typu sa vyznačujú jednou osobitou vlastnosťou. Nejde o múzeá, ktoré by vznikli z iniciatívy štátu či samosprávy, ale na dobrovoľníckej báze nadšencov. Bolo to vidieť na prístupe, prakticky na všetkých miestach sme sa stretli s veľmi milými ľuďmi. Svoju rolu asi zohral aj fakt, že išli o Moravákov. Bol to dlhý, ale veľmi príjemný a poučný deň.