Vandrovní Vákuovaní Výletníci

"mladý duch nie je otázkou chronologického veku"

Vandrovní Vákuovaní Výletníci - "mladý duch nie je otázkou chronologického veku"

Posed či vyhliadka?

  • dátum konania akcie: 8.5.2025
  • autor zápisnice: Nika
  • účastníci akcie: Maťo, Zuzka, Bohuš, Milo, Hela, Matúško, výletníča Alenka a Miško

Čas ubehol veľmi rýchlo a už tu máme pomaly ďalšiu sezónu. Ale skôr ako sa začne, prichádzam s nápadom urobiť príjemnú, nenáročnú akciu spojenú s vychutnaním si jarného slniečka.

V máji máme dva sviatky. Počas jedného oslavujeme prácu a počas druhého koniec 2. svetovej vojny.  A práve ten druhý sviatok sa ukázal, že by mohol byť vhodný pre môj zámer. Počasie vyzeralo byť priaznivé a po krátkom prieskume som zistila, že aj výletníkov to ťahá do prírody. Neváham s rozhodovaním a pozývam členov V.V.V. na už spomínanú jarnú prechádzku do Malých Karpát v blízkosti Bratislavy. Za cieľ som vybrala lokalitu Bratislavského Drienovca, na ktorý je možné dostať sa od Koliby alebo od Peknej cesty. Ja som vybrala Peknú cestu a konkrétne pôjdeme zistiť, či sa pod Bratislavským Drienovcom nachádza poľovnícky posed či vyhliadka.

Môj plán členov V.V.V. zaujal, a tak sme sa stretli pri Hájovni. Pôvodne stretnutie malo prebehnúť až pri Horárni Pekná cesta, ale na mieste sme zistili menší problém s parkovaním. Prvý, kto dorazil na miesto bol Bohuš s rodinou. Ten nás už telefonicky informoval, že hore pri Horárni môže byť menší problém, a preto on parkuje už nižšie. Ako sme sa približovali k miestu určenia, odklonil Bohuš naše vozidlo na rovnaké parkovisko, na ktorom parkoval aj on. Kým sme skúmali situáciu, zamysleli sme sa aj nad tým, kde vystúpi Hela s Milom. Avšak čo čert nechcel, práve v tom okamihu presvišťal okolo nás autobus práve s týmito dvoma členmi.  Zmohli sme sa iba na zakývanie a vzápätí na to, som vzala do ruky mobil a volala Hele. Dohodli sme sa, že nás hore počkajú a my si to pekne odšliapeme. Po polhodinke trošku náročnejšieho výstupu sme sa stretli. Hela s Milom v úplnej pohodičke, my s dychom na konci. Po doplnení kyslíku sme sa pohli smerom k nášmu cieľu.

Úlohu navigátora prevzal Maťo, asistoval mu Matúško, občas Miško. Kráčali sme v rôznych skupinkách, v ktorých prebiehali rozhovory na rôzne témy. Počas našich rozhovorov sme urobili aj niekoľko menších zastávok za účelom nájdenia nejakej tej kešky. Náš lov bol vždy 100% úspešný. Z odlovených kešiek najväčšiu radosť mali samozrejme deti ale aj dospelí. Cesta nám ubiehala pod nohami a ani sme sa nenazdali a zrazu sa pred nami vynorilo niečo, čo bolo predmetom nášho skúmania. Posed či vyhliadka? Matúško s Miškom urobili prieskum ale zásadne rozhodnutie nepadlo. Za to však vyliezli hore a rozhliadli sa do okolia. Rovnako tam vyliezli  aj Maťo, Hela a ja. Výhľad nám napovedal, že skôr to bude posed ako vyhliadka. V diaľke sa nám podarilo zahliadnuť aj Devínsku Kobylu, takže môžeme to uzavrieť s tým, že sa jedná o posedovyhliadku. Za nepatrnú chvíľu dorazil Milo, ktorý chvíľu vyzeral zmätene, pretože nevedel, kam sme zrazu zmizli. Ostali sme v tichosti. Milo sa vynašiel a mobilom sa snažil dovolať Hele. Tá to nevydržala a manžela zachránila. Nakoniec ešte docupital Bohuš a po ňom Zuzka s Alenkou. Keď už sme boli takto všetci spolu, povyťahovali sme z batohov poživeň a popritom trkotali ďalej. Miško s Matúškom sa nás medzitým snažili presvedčiť, že okolie je plné medveďov ale na naše šťastie to bola len ich hra. My sme im na to neskočili a pevne veríme, že medvede ostanú tam, kde sú. Keď sa nám už minulo všetko jedlo, nastal čas vrátiť sa späť. Hela s Milom pokračovali smerom na Kolibu a odtiaľ budú pokračovať autobusom domov. Ale aby to nemali až také jednoduché, dali sme im úlohu, aby urobili prieskum, či aj tento rok tam pečú výborné langoše. Ostatní sme sa museli vrátiť k Hájovni, kde sme mali zaparkované autá. Maťo pre nás vybral inú cestu, ktorá bola o niečo rýchlejšia ale doviedla nás tam, kde sme potrebovali. Pri Hájovni sme sa ešte rozhodli pre odlov poslednej kešky a potom už bol skutočne čas pre ukončenie akcie. Aj keď …

Keď sme vyrazili na cestu domov, počas ktorej sme mali vyzdvihnúť Sofi, ktorá bola na tanečnom sústredení, prišla správa od Hely s fotkou chutného langoša. Naša časová rezerva nám hovorila, že nebolo by zlé sa na langoš zastaviť. Stočili sme to na Kolibu a s tečúcimi slinkami sa tešili na lahodný langoš. Tesne pred bufetom sme narazili na Helu s Milom. Vymenili sme si zopár langošových informácií a potom konečne prišiel na rad na … mňam … . Bol výborný!

Resumé: Akciu hodnotím ako vydarenú. Podarilo sa nám stretnúť po dlhšom čase a strávili sme spolu príjemných pár hodín. Prechádzka v prírode padla vhod a ja dúfam, že pomohla všetkých prečistiť si hlavu a pripraviť sa na ďalší pracovný týždeň.

back to sezóna 2024/2025

Category: operácia
error: Content is protected !!