- dátum konania akcie: 20.9.2025
-
autor zápisnice: Vlado
-
účastníci akcie: Maťo, Nika, Bohuš, Penďo, Sofinka, Matúško, výletníča Alenka, Miško, Rasťo, Quido, dobr. JP, Ivana, Vilko a Lukáš
Túto jeseň sa konečne podarilo po piatich rokoch uskutočniť operáciu Lampióny – sviatky ohňa. Stretli sme sa poobede v sobotu na konečnej autobusov 33 a 32. Len čo sme sa sformovali, vyrazili sme do kopca do zóny 53 C.
Samozrejme uprostred lúky, ktorá sa začína meniť na lesík, nebolo dosť dreva, a tak sme sa po krátkom oddychu vybrali do blízkeho lesíka pre nejaké drevo na oheň. Nebolo toho veľa ale nakoniec nám postačilo na celý čas, čo sme boli na mieste.
Penďo sa podujal pripraviť vatru a Quido zapálil oheň. Sofinka zavesila našu zástavu a mohli sme začať opekať. Každý si opiekol čo chcel a ku koncu opekania som si pripravil miesto na „bublaninu“. Plechovka sa vypálila a len čo si posledný opekači dopiekli svoje špekáčiky, vložil som do nej vosk zo sviečok, ktorý som si odkladal počas čakania na uskutočnenie tejto operácie. Vosk sa roztopil rýchlo a hladina sa zapálila. Ale ako vieme, vosk nemá rovnakú teplotu na každom mieste počas topenia, a tak pri naliatí prvej dávky vody vyšľahol z plechovky len asi dvojmetrový plameň. Stále v nej však zostalo dosť vosku na ďalší pokus.
Výletníčatá sa do toho s chuťou pustili a bolo vidieť vysoké plamene vystupujúce z nášho ohniska na celú lúku. Nadšenie našich najmladších sa mi skutočne páčilo a bolo vidieť, že táto aktivita sa páčila aj im.
Keď vosk sa už minul, deti sa vybrali do blízkeho lesíka založiť si vlastný tábor. Počas inšpekcie, ktorú sme s Penďom vykonali, sme prišli na to, že sa jedná vlastne len o zarastenú časť lúky a chodbičky, ktoré oni pokladali za skrýšu. Navrhol som im výlet k bunkrom s čím decká súhlasili. Vyrazili sme cez černice a kríčky k prvému bunkru.
Orientovať sa v takto zarastenej lúke bolo náročnejšie ako kedysi, no cestu sme nakoniec našli a dostali sa k bunkru č. 1. Ten je už od nepamäti zasypaný hlinou. Pokračovali sme k bunkru č. 2, ktorému sa zrútil strop. To nás neodradilo a vliezli sme dnu. Quido dnu nechcel a bál sa aj o mňa, keď som vliezol do podzemia. Rýchlo sme však vyliezli a pozreli si aj bunker číslo 3. Najodvážnejšia zo všetkých bola Alenka, ktorá preskúmala aj tento bunker zaliaty vodou.
Po prieskume sme sa spolu so zapadajúcim slnkom vrátili všetci šťastne k ohnisku, kde nás už čakalo najodolnejšie jadro dospelých výletníkov. Zvesili sme zástavu, zapálili lampióny a uhasili oheň. Takto nachystaní sme vyrazili na nočný pochod lesom na konečnú autobusov.
Niektorým výletníčatám cestou zhasla sviečka a musel som nejaké znovu zapáliť. To celé náš zdržalo a tak som ja, Quido so svojím lampiónom, ktorým nám svietil na cestu a JP dorazili na konečnú ako posledný.
Tam sme sa všetci rozlúčili a vydali sa do svojich domovov.
Resumé: Akciu hodnotím veľmi dobre. Boli to zase staré dobré lampióny s trochou ľahkého prieskumu. Verím, že si ich budúci rok znovu zopakujeme.