Výletnícke zápisnice

Účastníci: Vlado - veliteľ, Martin, Nika, Zuzana, Bohuš, Kamila, Vanda, Sofia

Dňa 15.4.2012 bola zvolaná na 11:00 už tradičná exp. Po stopách kpt. Scota. Tentokrát to bola už 14ta akcia tohto mena a teda zahájila 14tu sezónu existencie V.V.V..
Na konečnej autobusov 33 a 32 sme sa zišli v neobvykle malom počte. Bol som tam len ja, Zuzka a Kamilka. Všetci ostatní my volali, že budú meškať. V tejto malej zostave sme teda vyrazili do zóny. Ako sme si zložili veci videli sme, že sa k nám približuje Bohuš, a tak sme ho hlasným Ahoooj privítali. Bohuš si vydýchol a ja som sa pustil do výstavby a obnovy ohniska. Kamilka so Zuzkou zbierali ščagelky a len čo som ohnisko dal ako-tak dokopy, vyrazil som spolu s už oddýchnutým Bohušom do blízkeho lesíka po drevo. Mojim šťastím bolo, že som hneď na okraji lesa našiel poukladanú kôpku dreva, ktorú som zabavil a odniesol k ohnisku.

Účastníci: Vlado, Kamila, Bohuš (veliteľ)

Nastal čas jari, šibačky a tak som si povedal, že by nebolo na škodu ísť sa trochu prejsť do bližšieho okolia Bratislavy. Pozrieť čo zaujímavého nám tu pribudlo. Za cieľ našej akcie som vybral, nám už dôverne známy, bunker BS8 Hřbitov v časti Petržalka časť Kopčany. Tento bunker sme spolu s VVV navštívili cca. pred 2 rokmi a bol som zvedaví, či sa niečo zmenilo. A veru zmenilo sa dosť.
Stretnutie výletníkov prebehlo presne a na čas pred železničnou stanicou Petržalka. Počasie nám prialo. Bolo pekne slnečno, len tá jarná teplota akosi nesedela, bolo iba 10 stupňov. Od stanice sme sa motorizovane presunuli k ,,nášmu bunkru a vojenskému cintorínu“. Už cestou tam sme stretávali hlúčiky ľudí, ktorí mierili k nášmu cieľu čo naznačovalo, že aj napriek sviatku bude určite otvorené. Po zaparkovaní nášho tátoša sme začali prehliadkou vojenského cintorína. Bol pekne pokrytý zelenou trávičkou s kopcom kvitnúcich stromov. Prešli sme sa teda po cintoríne, pozreli si kto tam je pochovaný. Skontrolovali či niekto nepribudol a keďže nepribudol, tak sme si to namierili k bunkru. Už z diaľky bolo vidno, že tu od našej poslednej návštevy prebehli veľké zmeny. Bunker bol z vonku natretý, pribudli imitácie ostatného drôtu, hraničných zataras a práve vo výstavbe bolo posedenie pre návštevníkov, deti atď. Pred vchodom nás privítal vrčiaci generátor na elektrinu a zamknuté dvere.

Účastníci:Nika (veliteľ), Maťo, Hela, Milo, Zuzana, Oľga, Kamila, Vanda, výl. Sofinka a Nikitka, dobr. Kristínka

Prvé jarné slnko už zohrievalo naše uzimené duše a teploty konečne vystúpili nad 20 stupňov. Nadišiel čas vybehnúť von a doplniť vitamín D. Pre výletníkov som zvolila naozaj nenáročnú akciu neďaleko Senca, konkrétne v Kostolnej pri Dunaji. Našou úlohou bolo nadviazať kontakt s tigrom sibírskym. Ale poďme pekne po poriadku ...
Po vyhlásení akcie sa začali sypať potvrdenia o účasti, skoro to vyzeralo tak, že sa zúčastní plná zostava výletníkov. Nakoniec realita bola iná a traja členovia nakoniec svoju účasť včas odvolali a jeden člen svoju neúčasť zabudol ospravedlniť. Nespôsobilo to však žiadnu katastrofu a akcia sa mohla uskutočniť. Zraz účastníkov bol dohodnutý pred oázou tigrov o 13:00 hod.

Účastníci: Hela, Milo, Nikitka, Bohuš a ako vedúci akcie Penďo

Úvodom vysvetlím názov operácie. Prvé týždne roka 2012 boli v znamení extrémnych mrazov, aké sme už dávno nezažili. Postupne síce ustupovali, no i tak, mesiac pred Koliblankom sme zažili snehovú búrku, ktorú v Bratislave pamätá naozaj len málo kto. Dnes sme sa však dočkali ukážkovo jarného dňa.
Stretávame sa na zastávke MHD na Patrónke. Výletníkov vôkol nás premnoho, ďalší dôkaz, že všetci sa akoby prebúdzame zo zimného spánku. Ale nikto z nich nesmeruje, tak ako my, do Lamača. Tam nás po opustení autobusu oslovuje domorodkyňa z kmeňa Lamačov a vysvetľuje, kde možno preniknúť do divočiny. Patrí jej naša vďaka.

Účastníci: Vlado, Maťo (veliteľ), Nika, Kamila, Bohuš, Vanda, Sofinka, Lenka, Radim, Michal

Niekde som nedávno zachytil, že v Bratislave sa nachádza ďalšia motokárová hala, teda okrem tej, ktorá je v Ivanke pri Dunaji. A keďže sme už dlhšiu dobu žiadnu podobnú aktivitu nevykonávali, tak som jednoducho poslal pozvánku členom V.V.V. a čakal, kto prejaví záujem. Pár členov sa našlo. Okrem nich sa k nám pripojili aj dvaja dobrovoľníci z Čiech a jeden slovenský.

Účastníci: Nika (veliteľ exp.), Maťo, Vlado, Kamila, Hela, Milo, Zuzana, Penďo, Nikitka, Sofinka

5.1.2012 (štvrtok) – Zvítanie so zimou
Tak, ako sme sa nevedeli dočkať vianočných sviatkov, tak zisťujeme, že už sú preč. A navyše tento rok prišli s veľmi teplou zimou a bez snehu. Preto som rozmýšľala, že by bolo dobré skúsiť zameniť povianočný pobyt v Bratislave za pobyt na horách. Ako ideálne miesto mi prišlo stredisko Jasná v Demänovskej doline. Len či bude sneh ... Necháme sa prekvapiť.
O túto zimnú expedíciu prejavil záujem celkom slušný počet výletníkov. Dokonca sa podarilo zohnať aj drevenicu za priaznivú cenu. To bolo potešujúce, nakoľko sme tam mali namierené počas hlavnej sezóny.
Z Bratislavy sme odchádzali postupne, ako komu vyhovovalo, v troch autách. V jednom sa presúvali Fiestíkovci (Milo, Hela) s krátkou zastávkou na Myjave, kde vyzdvihli svoju ratolesť Nikitku. V druhom presun zahájili Jonatánovci (Penďo, Vlado a Kamila). No a kruh uzatvárajú Levíkovci maskovaní čiernou oktávkou (Nika, Martin, Sofinka a pridala sa aj Zuzka). Každé auto zvolilo primeraný čas odchodu tak, aby sme sa v poobedňajších hodinách mohli zvítať už na Zbojníckej drevenici.

Účastníci: Vlado, Maťo, Nika, Zuzana, Oľga, Kamila, Vanda, výl. Sofinka

Ani sme sa nenazdali a pred dverami klopú ďalšie Vianoce. Keďže počas sviatkov väčšina z nás zlenivie a popritom sa prejedá všakovakými vianočnými dobrotami, rozhodol som sa, že ešte na jeden deň vytiahnem výletníkov prevetrať sa. A kam inam, ako na vianočné trhy. Veď, kde inde sa dá pripraviť organizmus na Vianoce, ak nie tam.
A aby to samozrejme malo aj nejaký prínos, tak som sa rozhodol spojiť to s návštevou múzea dopravy, keďže som dostal dobrý tip od Penďa na omrknutie „Viedenskej električky“. A prečo práve táto električka nás zaujala? Pretože to bola električková resp. železničná trať medzi Bratislavou a Viedňou v prvej polovici 20. storočia. Túto 69 km dráhu otvorili už v roku 1914, z toho 7 km bolo na území dnešnej Bratislavy. V tomto roku sa podarilo zopár priaznivcom získať lokomotívu Ganz Eg 6 a zachrániť ju tak pred úplným koncom. Samozrejme, plánuje sa jej rekonštrukcia a v konečnej fáze aj uvedenie do plne funkčného stavu. Držíme palce a teraz sa pozrime, kto všetko sa akcie zúčastnil a čo sme zažili.

Nakoniec táto snada dopadla dobre a v zóne 54C sa stavať nebude.


Drahí naši priaznivci a členovia V.V.V.,

ako iste viete, výletníci chodia opekať každý rok do zóny. Naposledy sa tam konala expedícia Po stopách kpt. Scota XIII. s otvoreným koncom. Táto naša zóna sa nachádza práve uprostred Kráľovej Hory - teda veľkej lúky nad Dlhými Dielmi. Preto sa pripájame k petícii a v záujme záchrany tohto, pre nás jedinečného miesta, Vás chcem vyzvať, aby ste sa tiež pridali k našej snahe a pomohli zachrániť aspoň ten malý kúsok zelene, ktorý v oblasti Dlhých Dielov zostal.

Vlado


Podporte petíciu cez doleuvedené linky:

Peticia PDF

Online peticia

Článok v denníku SME

Účastníci: Nika (veliteľ), Maťo, Vlado, Hela, Milo, Vanda, Nikitka, Sofinka

Tohtoročný pochod na Devín prišiel tak nečakane a náhle. Deň pred akciou sa konalo stretnutie výletníkov v pivovare na Patrónke, nakoľko november je mesiac oslávencov. Tento nápad skrsol v Penďovej hlave a v mojej zase nápad, či by sme ešte nevyužili krásne jesenné počasie a vybehli na Devín. Keďže do pivovaru mali prísť viacerí a vrchný veliteľ s mojim návrhom súhlasil, tak sa upustilo od zaslania pozvánky. Zopár záujemcov o akciu sa našlo, takže môj zámer sa mohol uskutočniť.
V nedeľu sme sa stretli o 10:00 hod. už na tradičnej konečnej zastávke duobusu č. 32. Okrem Vandy všetci dorazili načas. Po 20 minútach čakania, rodiny s deťmi vyrazili a Vlado sa podujal, že počká na Vandu a potom rezkým krokom nás dohonia. A tak sa aj stalo. Na konci asfaltky sme už boli kompletnou zostavou. Jediné obavy o úspešnosť akcie vyslovila Hela, ktorá si nevedela predstaviť ako to zvládneme so Sofinkou v kočiari. Maťo ju však upokojil, že všetko je v pohode. Ak sme zvládli Havránok, zvládneme aj toto.

Účastníci: Vlado, Bohuš, Kamila, Jano, Marek

Keďže sa na Detve ujalo strieľanie z luku, rozhodol sa Vlado, že by sme si to mohli zopakovať, a že priblíži tento šport ostatným členom i nečlenom VVV. A tak objednal na sobotu pekné počasie (čo mu aj vyšlo) a mohli sme ísť. Stretnúť sme sa mali v Malackách pri Tescu. Ja a Vlado sme išli jedným autom z Gajar a ostatní s Marekom z Bratislavy. Aj napriek tomu, že meškali, pohostili sme ich teplým orechovým trdelníkom. Vlado nám predostrel svoj plán a po jeho prednáške sme vyrazili smerom na Plavecké Podhradie. Po príchode do Podhradia sme našli miesto na parkovanie a vybrali luk, šípy a terč a začali sme hľadať vhodné miesto na ich umiestnenie. Našli sme strelnicu, ktorá bola viac ako vhodná na strieľanie z luku.

Účastníci: Vlado, Zuzana, Vanda, Kamila

Leto sa nenávratne blíži ku koncu a predpoveď počasia na najbližší víkend praje pekné počasie, tak som pozvala členov na nenáročnú nedeľnú prechádzku po Starom meste. Obzrieme si zvyšky mestských hradieb, navštívime všetky bývalé vstupné brány do mesta a skúsime nájsť poklad ukrytý na hrade v rámci riešenia úlohy geocachingu – Bratislava City Walls.

Účastníci: Vaclo – veliteľ expedície, Milo, Hela, Kamilka, vyl. Nikitka, dob..: Jano a Vlado st.

Expedícia sa konala od 2. - 4.9.2011

Deň 1. : Čakanie na Jana

Milo, Hela a Nikitka zahájili presun na Detvu už v piatok ráno. Ich cesta viedla cez Hronský Beňadik, Revište až na Detviansku Hutu, kde som na nich do večera vyčkával aj s Kamilkou. Jano sa ozval, že jeho odvoz, Marek, má zdravotné problémy a príde vlakom na Kriváň. Milo s Helou dorazili za svetla, a tak som vytiahol luk a začal sa tréning v lukostreľbe. Nikitka podávala šípy a všetci sme sa postupne vystriedali. Kamilku a Helu zranila tetiva a mali z toho pekné modriny, no aj tak obe pokračovali v tréningu.
Keď sa už zotmelo a presnosť streľby klesala, zbalil som luk a ponúkol účastníkom „segedín“. Nikitka bola uspaná a my sme sa dali reči čakajúc na Jana. Ten sa ozval okolo 22:00, že stíha vlak do Kriváňa a bude tam o 22:45. Tak som sa s Kamilkou pre neho vybral ale predtým sme sa ešte spoločne pokochali nočnou oblohou. Jana sme bez problémov vyzdvihli na Kriváni a vrátili sa domov. Jano sa ubytoval v strednej izbe a po najedení sme sa bavili v družnej zábave pri plápolajúcom ohni (a veľmi vydarenej slivovici – Kamilkina poznámka) do pol tretej, kedy sme unavení zaľahli.

Účastníci: Martin, Vlado, Nika, Zuzana, Kamila, Sofinka

26.8.2011 (piatok) – Presun
Blížil sa nám predĺžený víkend, a tak som rozmýšľal čo s tým. Nenapadlo ma nič iné, ako zorganizovať akciu V.V.V. do regiónu Liptov, ktorý zatiaľ nemáme preskúmaný. Na druhej strane, už dlhší čas som sa pohrával s myšlienkou stráviť nejaký čas v Kvačianskej doline. A teraz bola na to príležitosť. Štandardne som poslal pozvánku, na ktorú sa mi prihlásili traja členovia: Vlado s Kamilou a Zuzka.
Na miesto určenia sme vyrazili v dvoch konvojoch. Vlado s Kamilou zahájili presun z Detvy. My ostatní sme vyrážali z Bratislavy a vo svojom vozidle som viezol Niku so Sofinkou a tiež Zuzanu, ktorá našťastie prišla len s jednou malou batožinou. Prečo našťastie? No, lebo najmladšie výletníča okupovalo 80% batožinového priestoru, takže pri väčšej batožine sa mohlo stať, že sa budeme musieť uspokojiť len so zubnou kefkou.
Náš presun prebiehal bez komplikácii. Sofinka si spokojne odfukovala, Nika čítala, ja som si za volantom občas zdriemol a Zuzka sledovala cestu. Prestávku sme urobili až v Krajinke pred Ružomberkom, kde sme zahnali hlad večerou vo forme čerstvo upečených tvarohových a čučoriedkových buchiet, pagáčov či štrúdľou. Zhodli sme sa na tom, že niet nad domáce buchty. Boli naozaj chutné, otázka je dokedy také ostatnú. Po zasýtení sme pokračovali ďalej. To už volal aj Vlado, aby nahlásil svoj príchod do Kvačian, a že na nás počkajú na ubytku.

Účastníci:Bohuš – veliteľ, Penďo, dobr.: Roman a Miriam

Vzhľadom na fakt, že členovia VVV neboli dávno na vojenskej akcii, som sa rozhodol tento rok stoj čo stoj nájsť miesto na Zahorí zvané Sahara. Minulý rok nám ostalo ukryté, tak tento rok sme sa pripravili lepšie a dobrodružstvo mohlo začať. Po dôkladnom naštudovaní mapy sme sa rozhodli pre trasu cez záhorácke dedinky až k Senici.
Akcia začala v sobotu doobeda, keď Penďo so svojim Jonatánom vyzdvihol po ceste Romana a v Petržke pribral mňa a našu dávnu kamarátku Mirku.
Cesta smerom k akcii prebiehala pokojne. Penďo cestou usilovne dodržiaval predpísanú rýchlosť a zbieral na pneumatiky zalisované zvieratká na ceste a neskôr aj rôzne ovocie. Urobili sme aj malú zastávku v miestnej Coop predajni, kde sa kúpili vreckovky a iné komodity, ktoré vraj v BA nie sú . Nájsť správnu odbočku na akciu do vojenského priestoru zvaného aj Sahara bolo horšie ako to mali spojenci v Ardenách v 1944.

Účastníci: Vlado, Penďo, Maťo, Nika, Kamila, výletníča Sofia, dobrovoľník Duby

Tuším ešte v roku 2009 ma kamarát upozornil na maďarské mesto Soprony, ktoré má takmer dokonale zachované historické jadro mesta. Zhodou okolností v lete 2010 som zase v partnerskom meste Soprony – Banskej Štiavnici – získal prospekty a mapky. A tak po viacerých odkladoch termínu akcie sme sa napokon dočkali.