Operácia

Účastníci: Nika – veliteľ, Maťo, Vlado, Bohuš, dobr. Kamila

Leto nám ubehlo ani nevieme ako a ani sme sa nenazdali a už tu máme jeseň. Počas horúcich letných dní je ťažšie zohnať nejakých výletníkov, pretože každý si vychutnáva slnečné lúče po svojom. Teraz v období babieho leta by to už možno mohlo byť o niečo ľahšie a tak som sa rozhodla, že na druhý októbrový týždeň zvolám ľahko prieskumnú akciu. Navyše sa zdalo, že babie leto sa ešte nechystá na spánok.
V deň akcie sme sa všetci účastníci stretli presne o 10:00 hod. na Krížnej. Postupne dorazil Vlado s Kamilou, Bohuš a aj Maťo, ktorý mal potrebu takto zavčas rána sa prevážať na aute. Nasáčkovala som ich všetkých do levíka, oboznámila s plánom dňa a vyrazili. Ozaj, plán dňa ... ten bol úplne prostý: Ducové, Tematín a Topoľčiansky hrad. Počasie nesklamalo a už zrána bolo príjemných 15 stupňov.

Účastníci: Vlado - veliteľ operacie, Maťo, Nika, Zuzka, Oľga a dob. Kamilka, a Bublina

Dňa 4teho septembra roku pána 2010 sme sa mali stretnúť o 10:30 hod. na konečnej autobusov 33 a 32 na Dlhých Dieloch. Táto akcia bola plánovaná ako akcia, na ktorú môže prísť ktokoľvek a nemusí byť členom V.V.V.. Na konečnú som prišiel spolu s Kamilkou a čakal som na Maťa a Niku, ktorí mi oznámili, že budú obligátne meškať. Z nečlenov sa okrem Kamilky, ktorá prišla so mnou, nikto neukázal a tak sme počkali, kým príde autobus a o 10:46 hod. sme vyrazili smerom do zóny. V tom sme zbadali ako sa blíži na parkovisko Maťov a Nikin levík. Zvítali sme sa s nimi a v tejto zostave sme vyrazili do zóny. V zóne nás už čakal oddiel kešerov v zložení Zuzka, Oľga a Bublina.

Účastníci: Vlado – veliteľ, Maťo, Nika, Bohuš, Vanda, Ivana, JP a dobr. Katarína, Kamila a bel. emigrant Oli

Každý z nás kto absolvoval základnú a strednú školu, určite zažil nejaké tie cvičenia z chémie a fyziky. A keďže výletníci sú zdatní experimentátori, tak sme sa rozhodli, že niektoré pokusy si z mladosti zopakujeme. Ako oblasť experimentu sme si vybrali utajovaný kameňolom neďaleko Borinky, dobre schovaný v lesoch a tiež pre prípad náhleho jadrového výbuchu, ktorý by sme mohli náhodne vyvolať.
Stretnutie prebehlo pomerne rýchlo. Teda až na posádku šedého Punta, ktorá si išla najskôr porelaxovať do Marianky a potom za výletníkmi do Borinky. Nuž hold, Vlado v sebe nezaprie ducha diverzných kománd a posiela členov V.V.V. aj opačným smerom, ako majú ísť. Najskôr nás čakal malý výstup na kopec v tropickom počasí. Počas výstupu sme sa zastavili pri prameni, osviežili sa, doplnili pitnú vodu, nastriekali sa proti komárom a vykročili do vedeckej oblasti. Trochu sme síce hľadali, kde treba odbočiť, ale to sa stáva v utajovaných oblastiach. Vlado nás však nakoniec priviedol do oblasti kameňolomu, kde sme sa aj usadili. Vybrali sme si jedno z množstva ohnísk, kde sme mali v pláne robiť pokusy. Po úvodnom okúňaní a obhliadke lomu sme nazhromaždili nejaké drevo a začala naša prvá časť pokusu. Bolo to opečenie rôznych jedál zakúpených v akciách hypermarketov a naplnenie brúch účastníkov. Podaktorí zas chytali ufónov t.j. lietajúci tanier. Inak pre túto oblasť je to celkom prirodzené, lebo je utajovaná. Dokonca sme aj pár ufónov neskôr chytili.

Účastníci: Vlado - veliteľ operácie, Maťo, Zuzka, Milo, Hela, Bohuš, Nika, vyl. Nikita, dob. Kamilka a Marek

Dňa 12.6.2010 sme sa rozhodli pozrieť si rímske hry v neďalekom Carnunte. Stretnutie bolo naplánované na 10:40 hod. pred Hoferom v Hainburgu. S výrazným meškaním dorazilo kešerské auto, ktoré neodolalo a už na začiatku akcie zahájilo lovenie kešiek. Posádku som tvoril ja s Kamilkou a naši dvaja kešeri Marek so Zuzkou. Maťo, Nika, Lenka a Bohuš zatiaľ na nás obetavo čakali v spaľujúcom slnku na dohodnutom mieste. Posledná posádka v zostave Hela, Milo a Nikitka prefrčala okolo miesta stretnutia a šli priamo zabezpečiť miesto na parkovanie. Prvotné zvítanie bolo teda na parkovisku pri Hoferi, odkiaľ sme vyrazili do Petronelu. Tam nás smerové tabule nasmerovali rovno na parkovisko na poli, kde sme zahliadli aj parkujúceho Fiestíka. Týmto sme boli kompletná zostava dnešných účastníkov.

Účastníci: Vlado - veliteľ operácie, Penďo, Zuzka, Dob. Jano a Marek

Operácia Vápenná sa uskutočnila 5.6.2010 a jej cieľom bolo zhodnotiť možnosti prechodu Karpatmi práve cez vrchol Vápenná. Na túto prieskumnú akciu sme vyrazili motorizovane v dvoch autách. Prvým vozom bol Marekov volkswagen, ktorého osádku dopĺňala Zuzka. Druhým vozidlom bol Penďov nový Jonatán v ktorom som sedel ako osvedčený navigátor ja.
Vyrazili sme do Zohoru, kde sme sa stretli s Janom, Marekom a Zuzkou. Odtiaľ sme sa presunuli do Plaveckého Podhradia. Po zaparkovaní áut sme vyrazili po žltej smerom na vrchol Vápenej. Po krátkom pochode mierne vlhkým terénom sme odbočili, aby sme našli niekoľko jaskynných kešiek v tejto lokalite. Marek so Zuzkou sa do toho obuli a my ostatní sme stúpali príkrym kopcom nahor. Cestou sme narazili na jednu „jaskyňu“, ktorá bola v skutočnosti len skalným previsom.

Účastníci: Bohuš – veliteľ operácie, Vlado, Penďo, Martin, Nika a dobr. Katarína

Pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny 8. mája sme opäť, ako minulý rok zavítali do Jurajovho dvora, kde sa uskutočnili ukážky z bojov o oslobodenie Bratislavy.

Krátko z histórie: Bratislava počas 2. svetovej vojny bola dôležitá pre obidve znepriatelené strany svojou geografickou polohou. Hitler napriek tlaku zo všetkých strán nechcel vydať mesto bez boja a mesto pripravoval na dlhší odpor. Preto premenil Bratislavu na pevnosť a 14. decembra bola vyhlásená za mesto - pevnosť, Die Festung Pressburg. Bezprostredné boje začali 2. apríla, keď prvé oddiely Sovietskej armády oslobodili Vajnory a odtiaľ ostreľovali nemecké pozície na svahoch Malých Karpát. Po leteckej príprave zaútočili na mesto priamo 3. apríla. Posledný útok, ktorým bolo mesto oslobodené pripadol na 4. apríl. Vo večerných hodinách bojová vrava utíchla a na bojisku zostalo 750 padlých sovietskych vojakoch a dôstojníkov. V bojoch o mesto tiež padlo 450 nemeckých vojakov a 120 civilistov.

Stretnutie výletníkov prebehlo priamo pri hlavnom vchode do areálu. Musím však skonštatovať, že organizačné zabezpečenie pre návštevníkov sa oproti minulému roku vôbec nezlepšilo. Ba čo viac, ešte aj to jedno malé parkovisko, ktoré tam je, okupovala SBS, ktorá tam púšťala len vyvolených. Tak vznikali zmätky s parkovaním a tlačenica pred vchodom. To nás však neodradilo a ponorili sme sa do areálu. Tu sme mohli vidieť obligátny stánok Slovenskej polície so zbraňami, tiež vystavené zbrane z obdobia 2. svetovej vojny a veľkú vojenskú techniku, strategické stánky s občerstvením atď..

Účastníci: Vaclo, Hela, Nikita, Maťo, Veronika, dobr. Hari a jeho Kata a veliteľ Penďo

Vo chvíli, keď do stretnutia s prvými účastníkmi akcie z radov V.V.V. ostávajú desiatky sekúnd, zažívam exotický moment – thajská turistka sa dáva so mnou odfotiť. O chvíľu sa už telefonicky spájam s obďaleč čakajúcim Harim a zároveň sa ku mne blížia Hela s Nikitou z jednej a Vaclo z druhej strany. O ďalšiu chvíľu a pár desiatok metrov predstavuje Hari mojim druhom svoju partnerku Katku. Zároveň konštatujeme enormný záujem o jazdu historickou električkou. Tento bod som do programu zaradil na želanie, vzhľadom na vášeň Vaclovho synovca pre koľajové vozidlá. Ten však žiaľ ochorel.
Prvé minúty jazdy sú v znamení môjho zápasu s fotoaparátom, ktorý odmieta spolupracovať. To bola ešte električka riadne zaplnená. Pre mnohé deti je však jazda ňou tak mocný zážitok, že sa vozidlo postupne vyprázdňuje.
Jazda netrvá dlho a tak po malom odskočení po rôzne občerstvenie sa pomaly šinieme Hviezdoslavovým námestím k Morovému stĺpu na námestí Rybnom, kde má začať tematická prehliadka so sprievodkyňou na tému Rozmanitá Bratislava - mesto národov, národností, etník a náboženstiev. Už v prvých minútach výkladu sprievodkyne si viacero ľudí začína robiť poznámky. Že by kontrolóri kvality práce z magistrátu?

Účastníci: Bohuš – veliteľ operácie, Vlado, Maťo, Nika a dob. Almy

Sezóna výletníkov začína naberať na obrátkach a tak sme teda tento víkend stihli zorganizovať dve akcie. Bol som obdarovaný vedením druhej akcie s názvom Mobilizácia. O čo vlastne teda išlo?
Akcia sa konala v Petržalke na jej úplnom konci až temer jednou nohou v Rakúsku. Išlo o propagáciu a sprístupnenie múzea - bunkra BS 8, ktorý sa nachádza hneď vedľa vojenského cintorína z 1. sv. vojny. Tento bunker bol súčasťou postaveného opevnenia Petržalky, ktoré sa začalo stavať z rozkazu zemského vojenského veliteľa gen. Šnejdárka už v roku 1934. Išlo o prvé stále fortifikačné stavby na čs. území po I. svetovej vojne. Výstavba pokračovala v roku 1937 betonážou pechotných zrubov a ďalších objektov až do podoby uceleného pevnostného pásma. Nadšenci tento bunker znovu opravili a urobili z neho múzeum, ktoré sa rozhodli sprístupniť verejnosti netradičnou dobovou formou.

Účastníci: Vlado - veliteľ operácie, Maťo, Zuzka, Nika.

Túto sobotu sme sa ako každý rok vybrali na prieskum okolia zóny 54C, aby sme zhodnotili, či je možné budúci víkend uskutočniť už 12teho Scota. Stretli sme sa presne o 11:00 na konečnej autobusov 33 a 32 a tentoraz nikto nemeškal. Všetko prebiehalo podľa plánu, až na počasie, ktoré vytvára dojem, že zásadne chodíme na akcie, keď prší. Len čo sme sa zvítali mierna prehánka prepukla do pekného a rýchleho krupobitia, pred ktorým sme sa schovali pod striešku blízkeho obchodu. Po pár minútach krupobitie ustúpilo a my sme vyrazili neohrozene do lesa. V družnom rozhovore sme napredovali a mierili k bunkru číslo 1, pri ktorom sa zbehla obrovská tlupa airsofťákov v plnej zbroji. Prešli sme okolo nich a pri bunkri číslo 3 sme si dali krátku pauzu. Pozrel som sa či je bunker stále prístupný a keď nás dobehla časť airosfťákov, vyrazili sme earth-bordingovým svahom dole do údolia.

Účastníci: Vlado, Martin M., Nika, Bohuš, Zuzana a dobr. Kamila

Sneh sa rozpustil a nastal čas skontrolovať našu adoptovanú kešku, ako prežila zimu v skrýši. A tak som sa rozhodla spraviť akciu. Stretli sme sa na Patrónke odkiaľ nás autobus odviezol až k lanovke, ktorej je naša keška venovaná. O jej presnom umiestnení som doteraz vedela len ja a Olinka, keďže sme ju tam boli umiestniť. Nechala som teda ostatných nech si ju pohľadajú. Našiel ju Vlado s Maťom. Keška bola v poriadku. Skontrolovali sme obsah, niečo v ňom pomenili, chvíľu sa pofotili v okolí a po krátkej porade sa vydali smer druhý koniec lanovky. Samozrejme peši .

Zúčastnení: Bohuš – veliteľ, Vlado, Martin, Nika

Keďže naše Slovensko už začína byť pre výletníkov malé, tak som sa rozhodol, že sa opäť pozrieme za hranice na niečo zaujímavé. Voľba padla na miesto Viedeň, ktorá je známa veľkým počtom pamiatok a zaujímavostí. Keďže sme praví výletníci, tak sme nesmeli vynechať vojenskú časť histórie a naším cieľom bola návšteva Arsenalu Heeresgeschichtliches Museum (múzeum vojenskej histórie).

Krátke info: Po revolúcii v roku 1848 sa František Josef I. rozhodol, že jeho mesto potrebuje zosilniť a nariadil vybudovať Arsenal. Veľké budovy a sklady munície v novobyzantínskom štýle boli dokončené v roku 1856. Elegantné priečelie bolo v rozpore so skutočným účelom stavby. Bola to pevnosť, vybudovaná k potlačeniu akýchkoľvek ďalších povstaní. Súčasne František Josef zriadil v Arsenale Heeresgeschichtliches Museum a založil tak vo Viedni najstaršie verejné múzeum. Nie je to však veľmi múzeum moderného typu. Klenutú vstupnú halu lemujú mramorové sochy v životnej veľkosti, spodobujúce rakúskych vojvodcov z doby pred rokom 1848. V prvom poschodí na konci schodišťa sa nachádza Ruhmes Halle (Sieň slávy). Zdobia ju fresky a nádherne ju doplňujú maurské stĺpy, toľko bedeker .

Druhým naším cieľom boli tzv. flakturmy. S prvou dvojicou sme sa už stretli na VVV akcii Tutanchamónovi v pätách, kde boli skontrolované dve veže v Augarten parku. Naším cieľom boli veže v Arenbergparku.

Zúčastnení: Vlado, Penďo, Vanda

Na túto sobotu som zvolal akciu, ktorá mala preveriť naše schopnosti v náročnejšom zasneženom teréne. Obligátne to mali byť nám dobre známe Dúbravské kopce, no rozhodol som sa začať výstupom na opačnej strane týchto kopcov, pri technickom skle. Stretli sme sa o 9:40 hod. na zastávke Švantnerova v Dúbravke, odkiaľ sme mali vyraziť autobusom č. 20 k technickému sklu. Na zastávke nás ale dobehli dvaja mestskí policajti, ktorí poučili mňa a Vandu, že fajčiť sa smie až po 4 m od nástupištia. Za túto skúsenosť a informáciu sme náležite, aj keď primerane, zaplatili a tak sa tento pochod začal náročnejšie než ktokoľvek počítal. Policajti nás ale nezdržali a spoločne v kompletnej zostave sme nastúpili na autobus č. 20 a za pár minút sme boli na našej cieľovej zastávke.

Zúčastnení: Hela, Milo – veliteľ, Vaclo

Dňa 09.01.2010 sa uskutočnila operácia „Bratislavské historické cintoríny“. Cieľom bolo nenáročné spoznávanie historických cintorínov nášho mesta. V pláne sme mali známy historický cintorín pri Kozej bráne, už menej známy Mikulášsky cintorín v podhradí a doslovne promenádový Ondrejský cintorín v centre. Aj napriek nepriazni počasia sa nám podarilo všetky ciele splniť. Bratislavské historické cintoríny sú zaujímavé a vyhľadávané nielen kvôli inšpiratívnemu prostrediu ale predovšetkým kvôli architektonicko-umeleckému spracovaniu pomníkov a samozrejme množstvu významných osobností na nich pochovaných.
Akcia začala presne v stanovenom čase, kedy sme sa po obligátnom čakaní na oneskorencov (tým bol jediný a to Vaclo) v zložení ja a Hela vyrazili po ulici Palisády smerom k prvému cieľu operácie, a to cintorínu pri Kozej bráne.
Po jeho prezretí sme pokračovali smerom k Bratislavskému hradu, kde sme sa úspešne spojili s oneskorencom Vaclom. Teraz už v trojici sme pokračovali po schodoch na Strmej ceste hradným údolím dolu na Žižkovu ulicu, kde sa nachádza náš ďalší cieľ, Mikulášsky cintorín. Za zmienku stojí, že o jeho existencii nevedel ani znalec a popularizátor bratislavského „podsvetia“, Vaclo.

Zúčastnení: Vlado, Maťo, Zuzana, Nika, Milo, Hela, Bohuš, Oľga, dobr. Kamila a Michal

Už sa pomaly stáva pravidlom, že prvá novoročná akcia býva VC motokár. A tak tomu nebolo ani tento rok. Opäť som si vybral 6.1., sviatok Troch kráľov a zvolal som akciu, na ktorej si výletníci môžu opätovne zmerať svoje sily v riadení motokár. Niektorí z nich mi aj potvrdili, že trénovali po celý rok. Ale ja som bol zvedavý ako to vlastne dopadne naozaj. Pred motokárovou halou sme sa zišli o 15:30 hod. a po skompletizovaní sme si zakúpili lístky. Bolo nás šesť motokáristov a tak sme sa rozdelili aj do dvoch skupín: 3 + 3. Prvá skupina bola v zložení ja, Bohuš a Michal. Druhá v zložení Nika, Hela a Vlado. Keďže v tento deň bola hala neobvykle preplnená, museli sme si na svoj štart počkať. Medzitým si výletníci prebrali V.V.V. kalendár pre rok 2010, o ktorom sa spustila živá diskusia a spoločne sme spomínali na uskutočnené akcie v minulom roku.

Zúčastnení: Vlado, Zuzana, Milo, Hela, Nikita

Túto nedeľu sme sa vybrali na predvianočnú akciu s cieľom prevetrať naše staré kosti a pri tej príležitosti nájsť kešky nachádzajúce sa v okolí zóny 54C. Na naše prekvapenie, to isté si povedala aj perinbabka a zasypala celú krajinu sypkým snehom. Do toho sa pridal mrázik a povedal si, že „ak výletníci chcú robiť zimný pochod, tak nech si ho riadne užijú“. A skutočne som sám váhal či vôbec niekto na túto akciu v tomto počasí príde. No V.V.V. ma nesklamalo a v zložení ja, Zuzka, Hela, Milo a malá Nikitka sme sa stretli na konečnej autobusov 33 a 32. Vyrazili sme neohrozene k zóne aj napriek nepriaznivému počasiu. Výstup hore kopcom prebehol bez problémov. Keď sme však zabočili na poľnú cestu smerujúcu do zóny, začalo nás a hlavne malú Nikitku čím ďalej tým viac oziabať a mrazivý vietor prenikal až do špiku kostí cez všetky vrstvy oblečenia.