Operácia

Účastníci: Vlado, Maťo (veliteľ), Nika, Kamila, Bohuš, Vanda, Sofinka, Lenka, Radim, Michal

Niekde som nedávno zachytil, že v Bratislave sa nachádza ďalšia motokárová hala, teda okrem tej, ktorá je v Ivanke pri Dunaji. A keďže sme už dlhšiu dobu žiadnu podobnú aktivitu nevykonávali, tak som jednoducho poslal pozvánku členom V.V.V. a čakal, kto prejaví záujem. Pár členov sa našlo. Okrem nich sa k nám pripojili aj dvaja dobrovoľníci z Čiech a jeden slovenský.

Účastníci: Vlado, Maťo, Nika, Zuzana, Oľga, Kamila, Vanda, výl. Sofinka

Ani sme sa nenazdali a pred dverami klopú ďalšie Vianoce. Keďže počas sviatkov väčšina z nás zlenivie a popritom sa prejedá všakovakými vianočnými dobrotami, rozhodol som sa, že ešte na jeden deň vytiahnem výletníkov prevetrať sa. A kam inam, ako na vianočné trhy. Veď, kde inde sa dá pripraviť organizmus na Vianoce, ak nie tam.
A aby to samozrejme malo aj nejaký prínos, tak som sa rozhodol spojiť to s návštevou múzea dopravy, keďže som dostal dobrý tip od Penďa na omrknutie „Viedenskej električky“. A prečo práve táto električka nás zaujala? Pretože to bola električková resp. železničná trať medzi Bratislavou a Viedňou v prvej polovici 20. storočia. Túto 69 km dráhu otvorili už v roku 1914, z toho 7 km bolo na území dnešnej Bratislavy. V tomto roku sa podarilo zopár priaznivcom získať lokomotívu Ganz Eg 6 a zachrániť ju tak pred úplným koncom. Samozrejme, plánuje sa jej rekonštrukcia a v konečnej fáze aj uvedenie do plne funkčného stavu. Držíme palce a teraz sa pozrime, kto všetko sa akcie zúčastnil a čo sme zažili.

Účastníci: Nika (veliteľ), Maťo, Vlado, Hela, Milo, Vanda, Nikitka, Sofinka

Tohtoročný pochod na Devín prišiel tak nečakane a náhle. Deň pred akciou sa konalo stretnutie výletníkov v pivovare na Patrónke, nakoľko november je mesiac oslávencov. Tento nápad skrsol v Penďovej hlave a v mojej zase nápad, či by sme ešte nevyužili krásne jesenné počasie a vybehli na Devín. Keďže do pivovaru mali prísť viacerí a vrchný veliteľ s mojim návrhom súhlasil, tak sa upustilo od zaslania pozvánky. Zopár záujemcov o akciu sa našlo, takže môj zámer sa mohol uskutočniť.
V nedeľu sme sa stretli o 10:00 hod. už na tradičnej konečnej zastávke duobusu č. 32. Okrem Vandy všetci dorazili načas. Po 20 minútach čakania, rodiny s deťmi vyrazili a Vlado sa podujal, že počká na Vandu a potom rezkým krokom nás dohonia. A tak sa aj stalo. Na konci asfaltky sme už boli kompletnou zostavou. Jediné obavy o úspešnosť akcie vyslovila Hela, ktorá si nevedela predstaviť ako to zvládneme so Sofinkou v kočiari. Maťo ju však upokojil, že všetko je v pohode. Ak sme zvládli Havránok, zvládneme aj toto.

Účastníci: Vlado, Bohuš, Kamila, Jano, Marek

Keďže sa na Detve ujalo strieľanie z luku, rozhodol sa Vlado, že by sme si to mohli zopakovať, a že priblíži tento šport ostatným členom i nečlenom VVV. A tak objednal na sobotu pekné počasie (čo mu aj vyšlo) a mohli sme ísť. Stretnúť sme sa mali v Malackách pri Tescu. Ja a Vlado sme išli jedným autom z Gajar a ostatní s Marekom z Bratislavy. Aj napriek tomu, že meškali, pohostili sme ich teplým orechovým trdelníkom. Vlado nám predostrel svoj plán a po jeho prednáške sme vyrazili smerom na Plavecké Podhradie. Po príchode do Podhradia sme našli miesto na parkovanie a vybrali luk, šípy a terč a začali sme hľadať vhodné miesto na ich umiestnenie. Našli sme strelnicu, ktorá bola viac ako vhodná na strieľanie z luku.

Účastníci: Vlado, Zuzana, Vanda, Kamila

Leto sa nenávratne blíži ku koncu a predpoveď počasia na najbližší víkend praje pekné počasie, tak som pozvala členov na nenáročnú nedeľnú prechádzku po Starom meste. Obzrieme si zvyšky mestských hradieb, navštívime všetky bývalé vstupné brány do mesta a skúsime nájsť poklad ukrytý na hrade v rámci riešenia úlohy geocachingu – Bratislava City Walls.

Účastníci: Vlado, Penďo, Maťo, Nika, Kamila, výletníča Sofia, dobrovoľník Duby

Tuším ešte v roku 2009 ma kamarát upozornil na maďarské mesto Soprony, ktoré má takmer dokonale zachované historické jadro mesta. Zhodou okolností v lete 2010 som zase v partnerskom meste Soprony – Banskej Štiavnici – získal prospekty a mapky. A tak po viacerých odkladoch termínu akcie sme sa napokon dočkali.

Účastníci: Vlado, Maťo, Nika, Zuzka, Milo, Hela, Bohuš, Kamila, Nikitka, Sofia

V sobotu, 16. júla, sa po viac ako trojročnej prestávke uskutočnila ďalšia (v poradí už druhá) bicyklová akcia V.V.V.. Aj tentokrát sme zvolili zahraničný cieľ, hneď v susednom Rakúsku. Konkrétne som vybrala Hainburg. Účasť bola až prekvapujúco hojná, hoci sme nečakane utrpeli aj jednu stratu. Ale pekne po poriadku.
Ráno sme sa stretli o 9:00 pod Mýtnym domčekom (pri Starom moste) na petržalskej strane, a hoci zvolený čas sa stretol aj s negatívnym ohlasom niektorých členov (konkrétne Maťa), napriek tomu stihli všetci prísť včas. Dokonca aj Maťo (žeby preto, lebo dorazil autom?!). Zuzka prišla autobusom a ja, Milo s Nikitkou v sedačke a Bohuš sme prifrčali na bicykloch po hrádzi. No, prifrčali... už na samom začiatku akcie problémy na seba nenechali dlho čakať. Bohušov bicykel, u ktorého sme si zvykli na to, že prehadzovačka mu zhadzuje reťaz, a preto radšej vôbec neprehadzuje, sa neumúdril ani tentokrát. Zuzka síce zainvestovala do nových kolies, ale brzda na zadnom kolese sa jej presunula tak, že na jednej strane stále brzdila. To nás však nemohlo odradiť. Keď Bohuš nahodil reťaz a dofúkal zadné koleso, mohli sme vyraziť. Smer most Lafranconi. Tam už nás čakali Vlado s Kamilou.

Účastníci: Vlado, Maťo, Zuzana, Milo, Hela, Bohuš, Kamila, Nikitka, Silvia, Pavol

Túto peknú sobotu som zvolal do Gajar op. Lampióny. Chcel som V.V.V. ukázať aj lokality, ktoré sú v tejto časti Záhoria. Miesto stretnutia som určil Kamilkin dom. Ako prvý sa tam ukázal čerstvý tatko Maťo spolu so Zuzkou. Zvítali sme sa, pohostili unaveného Maťa a keďže posádka fiestíka sa ešte nesformovala, vyrazili sme na prieskum neďalekého židovského cintorína. Zobral som aj uhlíky a po krátkom pochode lesíkom sme narazili na miesto, kde kedysi bol židovský cintorín. Svedčili o tom odpadky a pováľané náhrobky. Nakoľko náhrobky sú už zvetrané a ťažko čitateľné, zobral som papier a uhlík a skúsil som urobiť kópiu aspoň jedného riadku na náhrobku. Hustá vegetácia a množstvo komárov znepríjemňovali túto činnosť, ale podarilo sa mi urobiť odtlačok zopár riadkov. To isté sa pokúsil urobiť aj Maťo, no nakoľko nemá moju prax, nešlo mu to až tak dobre. Nápis bol bohužiaľ v hebrejčine, a tak sme nemali šancu bez jej znalostí nápis preložiť. Je to veľká škoda.

Účastníci: Maťo, Penďo, Nika, Zuzana, Milo, Hela, Bohuš, Oľga, Nikita, dobr. Jano M.

Ani neviem ako, ale kdesi na internete som narazil na informáciu, že naši rakúski susedia organizujú „Slovenské dni“ v Národnom parku. Aby som bol konkrétnejší ... ide o národný park Danou-Auen (rozumej Dunajské luhy) rozprestierajúci sa medzi Viedňou a Bratislavou a chráni posledné veľké územie pririečnej lužnej krajiny v strednej Európe. Keďže na našej slovenskej strane sme už čo-to z tejto oblasti videli, bol som zvedavý ako to vyzerá na opačnej strane. A tak som na tento prieskum prizval aj výletníkov.

Účastníci: Hela (veliteľ), Maťo, Nika, Zuzka, Milo, Nikitka

Na sobotu 16.4.2011 som zvolala nenáročnú pochodovo-prieskumnú akciu v prostredí Bratislavského lesoparku. Cieľom bol výstup do lokality Kačín a zhodnotenie úpravy prostredia, či sa oplatí tam zavítať aj inokedy.
Na dohodnuté miesto stretnutia (zastávku pri Vojenskej nemocnici) sme dorazili úderom desiatej hodiny. Napodiv sme tam nikoho známeho nenašli. Rozhodli sme sa, že pripustíme akademickú päťminútovku a čakali sme na hordu nadšených výletníkov, ktorá už-už vyskáče z ďalšieho trolejbusu. A... nič. Pomaly som sa začala zmierovať s tým, že pôjde o čisto rodinnú akciu, keď zavolal Maťo, že čakajú na parkovisku pri Partizánskej lúke.
Bez otáľania sme vyrazili smerom k Červenému mostu. Netrvalo dlho a po skompletizovaní zostavy sme mohli pokračovať vo výstupe. Priamo nad parkoviskom sme sa napojili na červenú značku a príjemná lesná cestička nás viedla paralelne s nižšie položenou asfaltkou. Slniečko už celkom pekne pripekalo a chládok poskytovaný okolitými stromami bol určite tou lepšou voľbou než tvrdá cesta. Po krátkom čase chodníček zatočil prudko dohora a vyzeralo to tak, že pohodlnému chodeniu po rovine odzvonilo. A veruže som sa nemýlila. Našťastie nešlo o nijako náročnú trasu a zvládli to aj deti a tehotné ženy (resp. jedno dieťa a jedna tehotná žena ). Červená značka nás viedla dohora a začala sa nepríjemne odkláňať od mnou zamýšľaného a na mape nájdeného smeru. Členovia ma však poučili, že po značke si trasu zbytočne predĺžime a treba ísť rovno (o čom svedčila aj tabuľa so šípkou a ledva čitateľným nápisom „Kačín“ na blízkom plote). Celkom sa mi uľavilo, veď čo by to bola akcia VVV bez poriadnej skratky (a dokonca takej, ktorá cestu naozaj skráti ). Postupne sme teda prišli až k záhradkám a chatám nad Lamačom, ktoré sa v lese skrývali. Cestička sa rozširovala a hoci ešte bola lesná, museli sme občas uskakovať pred natešenými víkendovými záhradkármi. Ako sa dalo čakať, cestička sa onedlho napojila na asfaltku a typ povrchu sa až do konca akcie nezmenil. Možno len stav asfaltu.

Účastníci: Milo – organizátor, Bohuš, Hela, Maťo, Nika, Oľga, Vanda, Zuzka

Akcia by sa dala charakterizovať ako „cesta rozprávkovým lesom“, kde detičky lúštia správičky (hádanky), aby nakoniec dostali sladkú odmenu. V tomto prípade to cesta lesom nebola, skôr cesta betónovou džungľou veľkomesta. Z hádaniek sa stali drsné šifry a „sladký“ poklad stále odpočíva na svojom mieste, ak ho teda ešte nejaký piadimužík náhodou nevykopal.
Rád by som všetkých účastníkov informoval, že žiadna zo správ nebola vytvorená náhodne – každá predstavovala výzvu určitého stupňa, výzvu, ktorá testovala nielen vašu šikovnosť a dôvtip ale aj vašu vytrvalosť, motiváciu a trpezlivosť. Tak isto ich poradie nebolo zvolené náhodne. To, že ste skončili na predposlednej správe ešte nič nevraví o vašich schopnostiach, keďže táto správa bola zámerne najťažšia. Môže to však vypovedať niečo o vašej odhodlanosti vytrvať a zdolať prekážky.

Účastníci: Vlado, Maťo, Penďo, Nika, Zuzana, Milo, Hela, Ivana, JP, Oľga, Nikita, Kamila

Pomaly ale iste sa nám blíži jar a s jej príchodom súvisí aj zobudenie prírody. Keďže do jej úplného zobudenia to nejaký čas potrvá, rozhodol som sa, že na jej príchod sa pôjdeme pripraviť na medzinárodnú výstavu orchideí neďaleko Viedne. Výstava sa koná v kláštore Stift Klosterneuburg a je považovaná za jednu z najkrajších v Európe. Konkrétne táto už bola ôsma v poradí s orchideami zo šiestich kontinentov.
Dva dni pred začatím akcie som s prekvapením zistil, že o akciu je mimoriadny záujem, čo ma samozrejme tešilo. Našťastie sme mali vyraziť 3 motorizované skupiny a tak problém s dopravou a premiestnením bol zažehnaný. Zraz účastníkov som dohodol na nedeľu o 10:00 hod. pre Auparkom. V určený čas sme sa tam zišli, poniektorí využili neďaleký McDonald na zažehnanie raňajšieho hladu, iní sa medzitým zvítali. Bol však najvyšší čas vyraziť. Rozdelili sme sa do pripravených áut: Levík, Fiestík a Jonatán a vyrazili smer Rakúsko. Samotný presun prebehol bez komplikácií a takmer celú cestu sme išli v rade za sebou. Do kláštora sme dorazili teda v rovnaký čas.

Účastníci: Vaclo, Maťo, Veronika, Bohuš, Kamila, Penďo

Mont Koliblank už mal rôzne podoby: zimného pochodu zasneženou krajinou, využitia suchého dňa v mokrej zime... Ten tohtoročný by pokojne mohol byť upútavkou na jar.
Nakoľko sme sa priviezli troma vozidlami, ktoré sme v záujme zníženia zraniteľnosti rozmiestnili na vzdialené parkoviská, stretli sme sa pri stánkoch pri zjazdovej lúke Koliby. Na prvý pohľad bolo jasné, že lepšie počasie sme si želať nemohli. Nuž neotáľajme, vkročme do lesa. Naše kroky viedli cestičkami, ktoré sme už dávnejšie neprešli.
Ale čo to, čo to? Za bodom obratu sa krajina náhle mení. Vysvetlenie: na Koliblankoch bolo dobrým zvykom prevzdušňovať pôdu vyvracaním suchých stromov. No tu niekto prevzdušňoval pred nami a vo veľkom! Bisťu, asi to bola veterná smršť.

Účastníci: Vlado, Martin, Zuzana, Nika

Blíži sa nám koniec roka a spolu s ním aj sviatky vianočné. Predtým ako sa znova všetci rozpŕchneme za svojimi rodinami, skúsila som zorganizovať pravdepodobne poslednú tohtoročnú akciu „Snehuliak“. Šlo o nenáročný prieskum a keďže to bolo v nedeľu, tak by som skôr povedala, že to bola taká nedeľňajšia prechádzka pred obedom.
Okrem mňa a Maťa na akciu ešte dorazil Vlado a Zuzka. Vlado asi pätnásť minúť pred začiatkom akcie volal, že bude mať problém včas sa dostaviť na dohodnuté miesto stretnutia. Operatívne sme tento jeho problém vyriešili aj keď na úkor Zuzky, ktorá musela na nášho levíka čakať o 10 minút dlhšie. Tak ale počas presunu na parkovisko si to spolu s Vladom vydiskutovali. Levíka sme nechali na poloprázdnom parkovisku pri Partizánskej lúke a ďalej sa pustili pešo. Dnešným cieľom bol Kačín a preto sme sa z asfaltky museli dostať na lesnú cestičku označenú červenou chobotnicou lesnou.

Účastníci: Vlado, Maťo - veliteľ, Nika, dobr. Kamila

Tohtoročná jeseň je mimoriadne teplá. Inak tomu nebolo ani tento týždeň, a preto som sa rozhodol, že zvolám na víkend akciu, takú ľahko prieskumnú v susednom Rakúsku. Akcia nadväzovala na minuloročnú „Hrady dvoch riek“. Tentokrát by som povedal, že pôjde o „Hrady Viedne“ aj keď konečný názov bude asi iný. No veď uvidíme ako to celé bude prebiehať.
Na akciu sa mi už štandardne prihlásila moja manželka a k nej sa pridal Vlado s Kamilou. Ostatní výletníci mali iné súkromné či pracovné povinnosti. Akciu som spustil v sobotu o 9:00 hod. u nás na parkovisku. Vlado dorazil takmer presne a ostávalo nám už len vyzdvihnúť Kamilu na autobusovej stanici Mlynské Nivy. To sme zvládli a potom nám už nič nebránilo tomu, aby sme nabrali smer Rakúsko. Naším cieľom bola lokalita Baden neďaleko Viedne (v tzv. viedenskom lese), v ktorej sa nachádzajú hrady, o ktoré sme prejavili záujem. Prvý z nich nesie názov Rauhenstein, oproti nemu sa nachádza Rauheneck a posledným z dnešnej trojice má názov Liechteinstein. Lokalita Baden je zaujímavá nielen z pohľadu týchto hradov ale predstavuje aj badenskú kultúru v strednej Európe cca 2800 až 2200 pred Kr.. Pomenovaná je podľa jaskyne Königshöhle, ktorá sa nachádza už v spomínanom Badene. Pre túto kultúru je charakteristická výzdoba nazývaná kanelúra (plytký žliabok). Ale dosť bolo histórie, tú nám bližšie popísal Vlado cestou na miesto určenia.