Záznamy od vaclo

Zúčastnení:

Vlado - veliteľ, Maťo, Zuzka, Bohuš, Nika, Vanda, dob. Jana Š. dob. Jana K. dob. Jana P. dob. Katarína, dob. Oľga

Na začiatok sme sa stretli na konečnej zastávke autobusov č. 33 a 32. Kým sme sa postupne zoskupovali, skonštatovali sme, že tento deň je významný z viacerých príčin. Táto akcia je prvou akciou, ktorú sa rozhodlo V.V.V. urobiť pre verejnosť. Pozvánka na túto operáciu bola oficiálne zverejnená na našej webovej stránke a tiež aj v denníku SME. Nesmiem zabudnúť aj na to, že informáciu rozširovali aj členovia, ktorí o tejto akcii hovorili so svojimi známymi a priateľmi. Ďalším novým aspektom na tejto akcii bolo to, že sa na nej po prvýkrát zúčastnila Nika s novým priezviskom, ktoré získala ako bonus, keďže mala toľko odvahy a vydala sa za Maťa. Treťou významnou udalosťou tohto dňa bolo narodenie ďalšieho výletníčaťa. Už keď som sa v noci prechádzal okolo nášho domu a pozeral na hviezdy, zdalo sa mi, že je v nich napísané zrodenie nového života. No a potom ráno sme sa všetci dozvedeli tú radostnú správu. Milovi a Hele sa narodila o 00:20 hod. malá Nikita, presne v deň, kedy sa mala uskutočniť operácia o ktorej píšem. Tieto fakty v konečnom dôsledku pozitívne poznačili samotnú operáciu a tiež prispeli k dobrej nálade členskej základne.

Zúčastnení:

Vlado - veliteľ, Maťo, Penďo, Zuzka, Hela, Milo, Bohuš, Nika,

Jedného pekného májového dňa sme sa zišli na konečnej autobusov 33 a 32 na Dlhých dieloch. Prednedávnom sme tu boli na Scotovi. No čo už, je tu máj a to je čas na tradičnú operáciu Lampióny. V autobuse sme sa zišli: ja, Penďo a Bohuš. Ako prvý sme dorazili na miesto stretnutia. Za chvíľku sa k nám pridali aj Milo a Hela. Keď sme už boli takto sformovaní, zavolal som ešte Zuzke a Maťovi, aby som vedel, kdeže sú naši opozdilci. Zuzka bola kúsoček od nás v autobuse, Maťo a Nika kdesi na ceste. Keď dorazila Zuzka, vyrazili sme smerom do zóny 54C. Ja, Penďo, Bohuš a Zuzka sme razili cestu nepriateľským terénom a snažili sa zlikvidovať útočiace komáre. Aj napriek veľkým stratám, ktoré sme im spôsobili pokračovali v útokoch naďalej. Za nami sa prebíjali nepriateľskou obranou Milo a Helena, no aj tí narážali na tuhý odpor. Tak isto aj Maťo a Nika, ktorí dorazili trošku neskôr.

Zúčastnení:

Vlado, Maťo – veliteľ, Penďo, Ivana, Bohuš, Nika, JP, dobr. Matúš, dobr. Monika, dobr. Oli - Belgicko

V 2. storočí nášho letopočtu dal rímsky cisár Marcus Aurelius postaviť drevozemný tábor Kelemantia, ktorý neskôr prestavali do kameňa. Tento tábor bol objavený na južnom Slovensku a bol súčasťou severnej hranice Rímskej ríše. My sme sa rozhodli tieto miesta preskúmať ešte v rámci kampane „Castelorum ripense“. Daná lokalita je v súčasnosti známa ako Iža, dedina, nachádzajúca sa neďaleko mesta Komárno. Takmer nikto z nás ešte v Komárne nebol, a tak by bol hriech nepozrieť si centrum mesta s novovybudovaným Nádvorím Európy. To sme však ešte netušili, aké prekvapenia pre nás Komárno prichystalo.

Zúčastnení:

Vlado, Martin, Penďo, Milo - veliteľ operácie, Hela, Nika

Jedného krásneho dňa vydali sme sa navštíviť múzeum obchodu, nachádzajúce sa v Podunajských Biskupiciach.

Začiatok akcie poznamenali menšie problémy, ktoré boli vďaka operatívnemu zásahu Vlada promptne vyriešené a my sme sa mohli veselo vydať k svetlým obzorom našej budúcnosti. Ehm, tak teda teraz iba do Podunajských Biskupíc.


Expozícia pozostávala zo všakovakých predmetov, ktoré sa používali na území Slovenska od konca 19. storočia až po začiatok éry komunistov (iba môj skromný odhad). A to predmety používané v obchode a pri reklame týchto produktov bežnej spotreby.

Zúčastnení:

Vlado - veliteľ expedície, Martin, Penďo, Ondro, Ivana, Zuzka, Milo, Hela, Bohuš, Nika, JP, Vanda, č.č. Ajka, č.č. Gučík, dob. Oli

Akcia bola zvolaná na 1.4.2006, 15:00, zraz na konečnej 32-ky, cieľ – zóna 54C. Časť členov prišla načas, druhá časť členov, ktorí sa dostavili skôr, šla zodpovedne obsadiť určený cieľ akcie. Vzhľadom na krásne počasie, ktoré sa javilo, že vydrží celý deň a vysokú koncentráciu ľudí v prírode to bol prezieravý čin.

Zúčastnení:

Vlado – veliteľ operácie, Maťo, Penďo, Nika, Dob. Marek B.

Dňa 25.3.2006 sme sa zišli na parkovisku pri reštike Riviéra s úmyslom využiť deň otvorených dverí na ostrove Sihoť a pozrieť si prvú čerpaciu stanicu na Karloveskom ramene postavenú v roku 1910 – 1912. Na parkovisku sme sformovali našu údernú skupinu a vyrazili smerom k tejto peknej malej budove. Počas cesty prebehli poddôstojnícke skúšky, v ktorých Nika obstála a tak jej plným právom náleží poddôstojnícka hodnosť.
Bolo síce nepríjemné daždivé počasie ale nám to ako vždy nevadilo. Veselo sme dorazili až k mostu cez rameno, za ktorým bol cieľ našej cesty. Najprv nás zaujali stánky, v ktorých deti hrali nejakú hru o poklad ostrova Sihoť a nosili v lyžičkách vodu. Možno sa tak snažili pomôcť vodárenskej spoločnosti zásobiť „pitnou“ vodou Karlovu Ves a Dúbravku.

Zúčastnení:

Vlado, Penďo, Ondro – veliteľ operácia, Zuzka, Bohuš, Dob. Jana K.

V tento neskorý zimný deň, keď snežilo a chumelilo sa, tak ako sa na riadnu akciu patrí, sme sa zišli na konečnej autobusov č. 33 a 32 o 10:00. Za oknami reštiky, v ktorej sme sa usadili, fičal vietor a padal sneh. Ľudia sedeli v teple a nikomu sa nechcelo pohnúť zadkom. Ale my sme V.V.V., a preto sa nám „chcelo“ ísť. Táto tradičná akcia má každý rok ten istý cieľ, zhodnotiť kedy bude možné uskutočniť exp. Po stopách kpt. Scota. Ako sme tak sedeli v reštike uvažovali sme, či by nebolo možné vymyslieť niečo inteligentné priamo tu. Tým by sme sa nemuseli trepať hore do zóny a mrznúť v tom vetre, ktorý tak neoblomne fičal zo západu a prinášal nám už okukaný sneh.