Záznamy od vaclo

Účastníci: Vaclo – veliteľ expedície, Milo, Hela, Kamilka, vyl. Nikitka, dob..: Jano a Vlado st.

Expedícia sa konala od 2. - 4.9.2011

Deň 1. : Čakanie na Jana

Milo, Hela a Nikitka zahájili presun na Detvu už v piatok ráno. Ich cesta viedla cez Hronský Beňadik, Revište až na Detviansku Hutu, kde som na nich do večera vyčkával aj s Kamilkou. Jano sa ozval, že jeho odvoz, Marek, má zdravotné problémy a príde vlakom na Kriváň. Milo s Helou dorazili za svetla, a tak som vytiahol luk a začal sa tréning v lukostreľbe. Nikitka podávala šípy a všetci sme sa postupne vystriedali. Kamilku a Helu zranila tetiva a mali z toho pekné modriny, no aj tak obe pokračovali v tréningu.
Keď sa už zotmelo a presnosť streľby klesala, zbalil som luk a ponúkol účastníkom „segedín“. Nikitka bola uspaná a my sme sa dali reči čakajúc na Jana. Ten sa ozval okolo 22:00, že stíha vlak do Kriváňa a bude tam o 22:45. Tak som sa s Kamilkou pre neho vybral ale predtým sme sa ešte spoločne pokochali nočnou oblohou. Jana sme bez problémov vyzdvihli na Kriváni a vrátili sa domov. Jano sa ubytoval v strednej izbe a po najedení sme sa bavili v družnej zábave pri plápolajúcom ohni (a veľmi vydarenej slivovici – Kamilkina poznámka) do pol tretej, kedy sme unavení zaľahli.

Účastníci: Vlado - veliteľ operacie, Maťo, Nika, Zuzka, Oľga a dob. Kamilka, a Bublina

Dňa 4teho septembra roku pána 2010 sme sa mali stretnúť o 10:30 hod. na konečnej autobusov 33 a 32 na Dlhých Dieloch. Táto akcia bola plánovaná ako akcia, na ktorú môže prísť ktokoľvek a nemusí byť členom V.V.V.. Na konečnú som prišiel spolu s Kamilkou a čakal som na Maťa a Niku, ktorí mi oznámili, že budú obligátne meškať. Z nečlenov sa okrem Kamilky, ktorá prišla so mnou, nikto neukázal a tak sme počkali, kým príde autobus a o 10:46 hod. sme vyrazili smerom do zóny. V tom sme zbadali ako sa blíži na parkovisko Maťov a Nikin levík. Zvítali sme sa s nimi a v tejto zostave sme vyrazili do zóny. V zóne nás už čakal oddiel kešerov v zložení Zuzka, Oľga a Bublina.

Účastníci: Vlado - Veliteľ expedicie, Penďo, Zuzka a dob. Kamila, Marek a Jano

PIATOK 20. VIII
Podvečer až večer sa postupne stretávame na Detvianskej Hute, kde Vaclo žije životom malopriemyselného horala. Prišli sme vo viacerých vlnách dvoma autami a jedným vlakom. Tú noc je s nami je na chate i Vaclovo a Kamilino príbuzenstvo.

SOBOTA 21. VIII.

Vaclo pracuje, Jano, Zuzka, Marek a ja vyrážame pokoriť Poľanu. Už včera na mape nás fascinovalo, že ide o pozostatok obrovského sopečného krátera s obvodom niekoľkých kilometrov.
Výstup, pobyt na vrchole i zostup bez zvláštnych udalostí. Objednávka a konzum jedla na miestnom horskom hoteli tiež bez zvláštnych udalostí. Večer grilujeme a po dojedení sme ohnisko využili na tzv. „bublaninu“. Vaclo ktorý po minulé roky vykonával jej zážeh ju po dlhom čase konečne videl na vlastné oči. Nakoľko noci sú už chladné a hviezdna obloha fádna, následne sa v dome konal kartový turnaj. V ňom som alternoval za jednotlivých hráčov podľa toho kto sa práve sprchoval. I ja som sa nevyhol aktu hygieny, počas ktorého som svojich druhov obveselil veselou scénkou zabudnutý uterák.

Účastníci: Vlado - veliteľ operácie, Maťo, Zuzka, Milo, Hela, Bohuš, Nika, vyl. Nikita, dob. Kamilka a Marek

Dňa 12.6.2010 sme sa rozhodli pozrieť si rímske hry v neďalekom Carnunte. Stretnutie bolo naplánované na 10:40 hod. pred Hoferom v Hainburgu. S výrazným meškaním dorazilo kešerské auto, ktoré neodolalo a už na začiatku akcie zahájilo lovenie kešiek. Posádku som tvoril ja s Kamilkou a naši dvaja kešeri Marek so Zuzkou. Maťo, Nika, Lenka a Bohuš zatiaľ na nás obetavo čakali v spaľujúcom slnku na dohodnutom mieste. Posledná posádka v zostave Hela, Milo a Nikitka prefrčala okolo miesta stretnutia a šli priamo zabezpečiť miesto na parkovanie. Prvotné zvítanie bolo teda na parkovisku pri Hoferi, odkiaľ sme vyrazili do Petronelu. Tam nás smerové tabule nasmerovali rovno na parkovisko na poli, kde sme zahliadli aj parkujúceho Fiestíka. Týmto sme boli kompletná zostava dnešných účastníkov.

Účastníci: Vlado - veliteľ operácie, Penďo, Zuzka, Dob. Jano a Marek

Operácia Vápenná sa uskutočnila 5.6.2010 a jej cieľom bolo zhodnotiť možnosti prechodu Karpatmi práve cez vrchol Vápenná. Na túto prieskumnú akciu sme vyrazili motorizovane v dvoch autách. Prvým vozom bol Marekov volkswagen, ktorého osádku dopĺňala Zuzka. Druhým vozidlom bol Penďov nový Jonatán v ktorom som sedel ako osvedčený navigátor ja.
Vyrazili sme do Zohoru, kde sme sa stretli s Janom, Marekom a Zuzkou. Odtiaľ sme sa presunuli do Plaveckého Podhradia. Po zaparkovaní áut sme vyrazili po žltej smerom na vrchol Vápenej. Po krátkom pochode mierne vlhkým terénom sme odbočili, aby sme našli niekoľko jaskynných kešiek v tejto lokalite. Marek so Zuzkou sa do toho obuli a my ostatní sme stúpali príkrym kopcom nahor. Cestou sme narazili na jednu „jaskyňu“, ktorá bola v skutočnosti len skalným previsom.

Účastníci: Vlado - veliteľ operácie, Maťo, Zuzka, Nika.

Túto sobotu sme sa ako každý rok vybrali na prieskum okolia zóny 54C, aby sme zhodnotili, či je možné budúci víkend uskutočniť už 12teho Scota. Stretli sme sa presne o 11:00 na konečnej autobusov 33 a 32 a tentoraz nikto nemeškal. Všetko prebiehalo podľa plánu, až na počasie, ktoré vytvára dojem, že zásadne chodíme na akcie, keď prší. Len čo sme sa zvítali mierna prehánka prepukla do pekného a rýchleho krupobitia, pred ktorým sme sa schovali pod striešku blízkeho obchodu. Po pár minútach krupobitie ustúpilo a my sme vyrazili neohrozene do lesa. V družnom rozhovore sme napredovali a mierili k bunkru číslo 1, pri ktorom sa zbehla obrovská tlupa airsofťákov v plnej zbroji. Prešli sme okolo nich a pri bunkri číslo 3 sme si dali krátku pauzu. Pozrel som sa či je bunker stále prístupný a keď nás dobehla časť airosfťákov, vyrazili sme earth-bordingovým svahom dole do údolia.

Účastníci: Vlado, Penďo – líder akcie, Zuzka, Vanda, dobrovoľníci Kamila, Marek, Jano.

Štvrtok 25.februára 2010

Ráno ma v mojom prievozskom príbytku nečakane poctili svojou návštevou Marek, Jano, Zuzka a Vanda. Čiastočne preto že chceli opáčiť našu toaletu, čiastočne preto že Vaclo podľa posledných informácií odišiel za služobnými povinnosťami na jeden bratislavský štadión. Ešte som však nestihol postaviť vodu na kávu a čaj a už volal, že sa blíži.
Podľa plánu sme sa rozdelili do dvoch motorových vozidiel: červená skupina, vodič Marek, navigátor Jano, pasažieri Vanda a Zuzka. Modrá skupina: vodič Vaclo, ďalej Kamila, ja (a tiež Kamilina matka, ktorú sme vysadili v Poprade).
Obaja šoféri sa počas cesty dobre dopĺňali a preto sme sa nenudili. Marek sa dokonca nenechal rozptýliť ani fígľami najťažšieho kalibru, ktoré som na neho skúšal. V Popradskom hypermarkte sme si dali neskorý obed, dalo by sa povedať obed pracovný – pretože Vanda zároveň vypĺňala test. A vzápätí sme aj nakúpili poživeň na najbližší deň. Už na počiatku pobytu sa ako najbohatšie zásobená ukázala byť Vanda. Pri pohľade na jej štíhle telo sa vnucovala otázka, či to má stravu na celý týždeň.

Zúčastnení: Vlado, Maťo, Penďo, Nika, Milo – v., Hela, Bohuš, Nikitka.

Na sobotu, 29. marca, zvolal Milo oddychovú, poznávaciu akciu do lužných hájov Petržalky. Prvotne sme chceli preskúmať prístup na Malý Draždiak od nášho domu a zistiť či existuje ľahko priechodná skratka použiteľná pre matky s detmi na prechádzke. Skrytým cieľom našej „easy“ akcie bolo pozrieť, kde sa schováva naša dlhodobo avízovaná jar. Na miesto stretnutia – detské ihrisko – prišli všetci načas, v poradí Gracíkovci, Bohuš a nakoniec motorizovaný Vlado (ktorému týmto dodatočne gratulujeme k získaniu vodičáku) v sprievode Penďa. V takomto zložení sme vyrazili, resp. pokúsili sa vyraziť.

Zúčastnení: Vaclo - veliteľ operácie, Penďo, Vanda, dob. Marek, dob. Jáno.

Na začiatku jari, roku pána 2008, sa vybrala časť členov V.V.V. po stopách 855 mužov II. pomocnej légie z Aquinca, ktorí prezimovali na mieste zvanom Laugaricio medzi rokmi 179 – 180 A.D..
Akcia začala neočakávane úspešne. Pôvodne sa prihlásili iba Penďo a Vanda, ale pomohli nám nakoniec svojimi ohlásenými posilami aj Jano a Marek, čo znížilo náklady na naftu pre žrúta tohto nápoja PWB (Panzer Wagen Berlingo). Vyrazili sme o 9:00 hod. a stretli sme sa na Račianskom mýte. Vanda trošku meškala, ale nebolo to na škodu veci, keďže sme si mohli pozrieť, ako bezdomovci ráno vnikali do malých potravín pre trochu toho čuča na povzbudenie. Len čo dorazila aj Vanda napchali sme sa do PWB a vyrazili smer Beckov.

Zúčastnení : Zuzka - veliteľ exp., Oľga a dob. Iveta a Gabika

3.5.2007 štvrtok PRÍLET

Tento výlet začal na letisku M.R.Štefánika v Bratislave. Po odbavovacích ceremóniách naša malá skupina v počte 4 osoby nastúpila do malého lietadla. Poletíme, poletíme... pozri ja už letím. Ten výhľad z lietadla bol dosť jednotvárny, mraky! A zase mraky! A zrazu sa objavil kúsok zeme – Alpy. Mraky nás sprevádzali až po Francúzsko kde, ako predpovedal pilot, je jasno a teplo. A čo nevidieť na obzore – Eiffelovka. Pristávame. Po obhliadke celého letiska nám konečne dovolili vystúpiť z lietadla. Našli sme východ a dokonca aj batožinu. Vybrali sme sa na informácie za sympatickým mladým mužom, ktorý nám predal s veľkou radosťou cestovné lístky a pri tom sa na nás dobre zabával (a my na ňom). Keďže sme mali naštudované, kde sa (približne) nachádza náš hotel, s plným nasadením sme sa vrhli na miestnu MHD (mestský vlak RER a metro). Z pohľadu MHD prvotný dojem z Paríža nič moc. Vystúpili sme na nami určenej zastávke a vypľuli sa na zemský povrch. Po preštudovaní mapy sa naša cesta vybrala smer vysnívaný hotel, ktorý sa nám dlhšiu dobu schovával, ale s pomocou miestnych barmanov (inak Parížania sú veľmi ochotní – niekedy až moc) sme ho nakoniec našli. Je to malý a útulný hotel so starej, ale zrekonštruovanej budovy. Po ľahkej a rýchlej večeri sme veľmi rýchlo zalomili s očakávaním nasledujúceho dňa, ktorý plánujeme stráviť v najkrajšom zámku vo Francúzsku – vo Versailles. Dobrú noc.

Zúčastnení : Vlado – veliteľ akcie, Zuzana – autor zápistnice, Ela – dob.

Dňa 26.11.2006 sa uskutočnila akcia, ktorá sa začala na Mlynských nivách o 12,30. Tu sa uskutočnilo stretnutie Vlada a mňa pred stanicou a spolu sme sa vybrali na nástupište , kde sa mala pridať dobrovoľníčka, ktorú sme ani jeden nepoznali. Pri čakaní na autobus sa k nám pridalo dievča, ktoré sa dobrovoľne rozhodlo, že sa k nám pridá. Došiel náš autobus a my sme sa doň nahrnuli a pri spoločnej debate sme prečkali cestu až do Plaveckého podhradia.

Zúčastnení : Vlado – veliteľ operácie, Maťo, Nika, Vanda

Dňa 15.10.2006 bola uskutočnená op. Edelweiss – partizáni, ktorej cieľom bol prieskum Malého a Veľkého Javorníka nad Svätým Jurom. Nemalo ísť o náročnú akciu, a preto som zvolal operáciu na 10.00 hod. inkriminovaný deň na zastávku Detvianska v Rači. Odtiaľ sme po sformovaní jednotky o 10.06 hod. vyrazili po modrej smerom do lesa. Po krátkej chvíli sme dorazili na koniec mesta a zároveň k vstupu do zalesneného pásma, do ktorého sme sa radostne vnorili. Bohužiaľ, počas vnárania sa do hlbín račianskych lesov sme stratili modrú značku, a preto sme museli nasledovať vpred len intuitívne. Keď sme prišli na to, že cesta je stratená, nevzdali sme sa, tak ako by to urobili mnohí iní, ale neochvejne sme napredovali vpred, aby sme dorazili k červenej, ktorá vedie po hrebeni týchto kopcov.

Zúčastnení:

Penďo - veliteľ. Zuzka, Mišo, ako i nám dobre známi Roman.

Až nabudúce pôjdeme na huby, musíme takejto operácii od počiatku dávať krycí názov a používať tajnú terminológiu. Stačí porovnať – keď sme 17.7. 2005 odtajňovali hrad v Karpatoch (na huby spočiatku ani nepomysliac), huby sa nás doslova mávali klobúčikmi. O mesiac a niečo na to, vyrazili sme na ne plánovite do lesa (operácia z 24.8. 2005) a výsledok – škoda hovoriť. A to bol rok 2005 na huby rekordný.
Snáď sme túto akciu mali poňať ako spomienku na Slovenské národné povstanie a pod touto zámienkou aj vyraziť do hôr. resp. do dostupného terénu príbuzného horám. Možno by som zápisnici z tejto akcie nemusel dávať názov „Partizáni s klobúčikom“. Ale poďme po poriadku...

Zúčastnení:

Vlado, Martin, Zuzana – veliteľ exp., Ivana, Nika, JP, dobr.: Oľga, Slavo, Martin, Paulino - Španielsko

Deň 1. – 29.7.2006: Presun

Po úspešnom minuloročnom splave na Malom Dunaji som sa rozhodla zopakovať ho. Na želanie niektorých členov sa tento rok splav konal na Vltave v Čechách.
Akcia sa začala o 9,00 hod na hlavnej stanici v Bratislave. Po úspešnom zoskupení jednotky (okrem Paulína), so zanedbateľným meškaním, sme sa vybrali nasúkať sa do vlaku smer Brno. Na naše veľké sklamanie vlak bol plne obsadený a keďže som prezieravo nekúpila miestenky, rozložili sme sa na chodbe. Po dvoch hodinách vlak dorazil úspešne, aj keď s meškaním do Brna, kde urýchlene bolo treba prestúpiť do ďalšieho vlaku smer Strakonice.

Zúčastnení:

Vlado – veliteľ expedície, Penďo, Zuzka, Dob. Kaťa – UA

Deň 1. – 14.7.2006 : Sformovanie jednotky (Piatok)

V tento deň bola oficiálne zahájená dlho očakávaná expedícia Východ – Juh. Časť jednotky dorazila v zložení Penďo a Zuzka do Rožňavy zo západu, zatiaľ čo velenie (po zabezpečení pozícií na Severe prerazilo), za mohutnej podpory prvého ukrajinského frontu nepriateľské línie a spojilo sa s posilami z Bratislavy. V Rožňave sme mali zabezpečené ubytovanie v SOU ubytovni za 180 slovenských bubákov. Len čo sme sa ubytovali, vyrazili sme na prieskum mesta. Prišli sme na to, že aj keď je v meste veľa cigáňov je tu takisto aj dosť nacistov - aspoň podľa počutia. Našli sme v meste aj jednu peknú pizzeriu, v ktorej sme sa navečerali a pookriali pri hudbe o ktorú sa staral vcelku živý pianista.
Po jedle sme zaľahli a napriek bisexuálnym sprchám, niektorí z nás zo seba zhodili aj prach a pot predchádzajúceho dňa.