Záznamy od Maťo

Účastníci: Vlado, Maťo (veliteľ), Nika, Kamila, Bohuš, Vanda, Sofinka, Lenka, Radim, Michal

Niekde som nedávno zachytil, že v Bratislave sa nachádza ďalšia motokárová hala, teda okrem tej, ktorá je v Ivanke pri Dunaji. A keďže sme už dlhšiu dobu žiadnu podobnú aktivitu nevykonávali, tak som jednoducho poslal pozvánku členom V.V.V. a čakal, kto prejaví záujem. Pár členov sa našlo. Okrem nich sa k nám pripojili aj dvaja dobrovoľníci z Čiech a jeden slovenský.

Účastníci: Nika (veliteľ exp.), Maťo, Vlado, Kamila, Hela, Milo, Zuzana, Penďo, Nikitka, Sofinka

5.1.2012 (štvrtok) – Zvítanie so zimou
Tak, ako sme sa nevedeli dočkať vianočných sviatkov, tak zisťujeme, že už sú preč. A navyše tento rok prišli s veľmi teplou zimou a bez snehu. Preto som rozmýšľala, že by bolo dobré skúsiť zameniť povianočný pobyt v Bratislave za pobyt na horách. Ako ideálne miesto mi prišlo stredisko Jasná v Demänovskej doline. Len či bude sneh ... Necháme sa prekvapiť.
O túto zimnú expedíciu prejavil záujem celkom slušný počet výletníkov. Dokonca sa podarilo zohnať aj drevenicu za priaznivú cenu. To bolo potešujúce, nakoľko sme tam mali namierené počas hlavnej sezóny.
Z Bratislavy sme odchádzali postupne, ako komu vyhovovalo, v troch autách. V jednom sa presúvali Fiestíkovci (Milo, Hela) s krátkou zastávkou na Myjave, kde vyzdvihli svoju ratolesť Nikitku. V druhom presun zahájili Jonatánovci (Penďo, Vlado a Kamila). No a kruh uzatvárajú Levíkovci maskovaní čiernou oktávkou (Nika, Martin, Sofinka a pridala sa aj Zuzka). Každé auto zvolilo primeraný čas odchodu tak, aby sme sa v poobedňajších hodinách mohli zvítať už na Zbojníckej drevenici.

Účastníci: Vlado, Maťo, Nika, Zuzana, Oľga, Kamila, Vanda, výl. Sofinka

Ani sme sa nenazdali a pred dverami klopú ďalšie Vianoce. Keďže počas sviatkov väčšina z nás zlenivie a popritom sa prejedá všakovakými vianočnými dobrotami, rozhodol som sa, že ešte na jeden deň vytiahnem výletníkov prevetrať sa. A kam inam, ako na vianočné trhy. Veď, kde inde sa dá pripraviť organizmus na Vianoce, ak nie tam.
A aby to samozrejme malo aj nejaký prínos, tak som sa rozhodol spojiť to s návštevou múzea dopravy, keďže som dostal dobrý tip od Penďa na omrknutie „Viedenskej električky“. A prečo práve táto električka nás zaujala? Pretože to bola električková resp. železničná trať medzi Bratislavou a Viedňou v prvej polovici 20. storočia. Túto 69 km dráhu otvorili už v roku 1914, z toho 7 km bolo na území dnešnej Bratislavy. V tomto roku sa podarilo zopár priaznivcom získať lokomotívu Ganz Eg 6 a zachrániť ju tak pred úplným koncom. Samozrejme, plánuje sa jej rekonštrukcia a v konečnej fáze aj uvedenie do plne funkčného stavu. Držíme palce a teraz sa pozrime, kto všetko sa akcie zúčastnil a čo sme zažili.

Nakoniec táto snada dopadla dobre a v zóne 54C sa stavať nebude.


Drahí naši priaznivci a členovia V.V.V.,

ako iste viete, výletníci chodia opekať každý rok do zóny. Naposledy sa tam konala expedícia Po stopách kpt. Scota XIII. s otvoreným koncom. Táto naša zóna sa nachádza práve uprostred Kráľovej Hory - teda veľkej lúky nad Dlhými Dielmi. Preto sa pripájame k petícii a v záujme záchrany tohto, pre nás jedinečného miesta, Vás chcem vyzvať, aby ste sa tiež pridali k našej snahe a pomohli zachrániť aspoň ten malý kúsok zelene, ktorý v oblasti Dlhých Dielov zostal.

Vlado


Podporte petíciu cez doleuvedené linky:

Peticia PDF

Online peticia

Článok v denníku SME

Účastníci: Nika (veliteľ), Maťo, Vlado, Hela, Milo, Vanda, Nikitka, Sofinka

Tohtoročný pochod na Devín prišiel tak nečakane a náhle. Deň pred akciou sa konalo stretnutie výletníkov v pivovare na Patrónke, nakoľko november je mesiac oslávencov. Tento nápad skrsol v Penďovej hlave a v mojej zase nápad, či by sme ešte nevyužili krásne jesenné počasie a vybehli na Devín. Keďže do pivovaru mali prísť viacerí a vrchný veliteľ s mojim návrhom súhlasil, tak sa upustilo od zaslania pozvánky. Zopár záujemcov o akciu sa našlo, takže môj zámer sa mohol uskutočniť.
V nedeľu sme sa stretli o 10:00 hod. už na tradičnej konečnej zastávke duobusu č. 32. Okrem Vandy všetci dorazili načas. Po 20 minútach čakania, rodiny s deťmi vyrazili a Vlado sa podujal, že počká na Vandu a potom rezkým krokom nás dohonia. A tak sa aj stalo. Na konci asfaltky sme už boli kompletnou zostavou. Jediné obavy o úspešnosť akcie vyslovila Hela, ktorá si nevedela predstaviť ako to zvládneme so Sofinkou v kočiari. Maťo ju však upokojil, že všetko je v pohode. Ak sme zvládli Havránok, zvládneme aj toto.

Účastníci: Vlado, Bohuš, Kamila, Jano, Marek

Keďže sa na Detve ujalo strieľanie z luku, rozhodol sa Vlado, že by sme si to mohli zopakovať, a že priblíži tento šport ostatným členom i nečlenom VVV. A tak objednal na sobotu pekné počasie (čo mu aj vyšlo) a mohli sme ísť. Stretnúť sme sa mali v Malackách pri Tescu. Ja a Vlado sme išli jedným autom z Gajar a ostatní s Marekom z Bratislavy. Aj napriek tomu, že meškali, pohostili sme ich teplým orechovým trdelníkom. Vlado nám predostrel svoj plán a po jeho prednáške sme vyrazili smerom na Plavecké Podhradie. Po príchode do Podhradia sme našli miesto na parkovanie a vybrali luk, šípy a terč a začali sme hľadať vhodné miesto na ich umiestnenie. Našli sme strelnicu, ktorá bola viac ako vhodná na strieľanie z luku.

Účastníci: Vlado, Zuzana, Vanda, Kamila

Leto sa nenávratne blíži ku koncu a predpoveď počasia na najbližší víkend praje pekné počasie, tak som pozvala členov na nenáročnú nedeľnú prechádzku po Starom meste. Obzrieme si zvyšky mestských hradieb, navštívime všetky bývalé vstupné brány do mesta a skúsime nájsť poklad ukrytý na hrade v rámci riešenia úlohy geocachingu – Bratislava City Walls.

Účastníci: Martin, Vlado, Nika, Zuzana, Kamila, Sofinka

26.8.2011 (piatok) – Presun
Blížil sa nám predĺžený víkend, a tak som rozmýšľal čo s tým. Nenapadlo ma nič iné, ako zorganizovať akciu V.V.V. do regiónu Liptov, ktorý zatiaľ nemáme preskúmaný. Na druhej strane, už dlhší čas som sa pohrával s myšlienkou stráviť nejaký čas v Kvačianskej doline. A teraz bola na to príležitosť. Štandardne som poslal pozvánku, na ktorú sa mi prihlásili traja členovia: Vlado s Kamilou a Zuzka.
Na miesto určenia sme vyrazili v dvoch konvojoch. Vlado s Kamilou zahájili presun z Detvy. My ostatní sme vyrážali z Bratislavy a vo svojom vozidle som viezol Niku so Sofinkou a tiež Zuzanu, ktorá našťastie prišla len s jednou malou batožinou. Prečo našťastie? No, lebo najmladšie výletníča okupovalo 80% batožinového priestoru, takže pri väčšej batožine sa mohlo stať, že sa budeme musieť uspokojiť len so zubnou kefkou.
Náš presun prebiehal bez komplikácii. Sofinka si spokojne odfukovala, Nika čítala, ja som si za volantom občas zdriemol a Zuzka sledovala cestu. Prestávku sme urobili až v Krajinke pred Ružomberkom, kde sme zahnali hlad večerou vo forme čerstvo upečených tvarohových a čučoriedkových buchiet, pagáčov či štrúdľou. Zhodli sme sa na tom, že niet nad domáce buchty. Boli naozaj chutné, otázka je dokedy také ostatnú. Po zasýtení sme pokračovali ďalej. To už volal aj Vlado, aby nahlásil svoj príchod do Kvačian, a že na nás počkajú na ubytku.

Účastníci:Bohuš – veliteľ, Penďo, dobr.: Roman a Miriam

Vzhľadom na fakt, že členovia VVV neboli dávno na vojenskej akcii, som sa rozhodol tento rok stoj čo stoj nájsť miesto na Zahorí zvané Sahara. Minulý rok nám ostalo ukryté, tak tento rok sme sa pripravili lepšie a dobrodružstvo mohlo začať. Po dôkladnom naštudovaní mapy sme sa rozhodli pre trasu cez záhorácke dedinky až k Senici.
Akcia začala v sobotu doobeda, keď Penďo so svojim Jonatánom vyzdvihol po ceste Romana a v Petržke pribral mňa a našu dávnu kamarátku Mirku.
Cesta smerom k akcii prebiehala pokojne. Penďo cestou usilovne dodržiaval predpísanú rýchlosť a zbieral na pneumatiky zalisované zvieratká na ceste a neskôr aj rôzne ovocie. Urobili sme aj malú zastávku v miestnej Coop predajni, kde sa kúpili vreckovky a iné komodity, ktoré vraj v BA nie sú . Nájsť správnu odbočku na akciu do vojenského priestoru zvaného aj Sahara bolo horšie ako to mali spojenci v Ardenách v 1944.

Účastníci: Vlado, Penďo, Maťo, Nika, Kamila, výletníča Sofia, dobrovoľník Duby

Tuším ešte v roku 2009 ma kamarát upozornil na maďarské mesto Soprony, ktoré má takmer dokonale zachované historické jadro mesta. Zhodou okolností v lete 2010 som zase v partnerskom meste Soprony – Banskej Štiavnici – získal prospekty a mapky. A tak po viacerých odkladoch termínu akcie sme sa napokon dočkali.

Účastníci: Vlado, Maťo, Nika, Zuzka, Milo, Hela, Bohuš, Kamila, Nikitka, Sofia

V sobotu, 16. júla, sa po viac ako trojročnej prestávke uskutočnila ďalšia (v poradí už druhá) bicyklová akcia V.V.V.. Aj tentokrát sme zvolili zahraničný cieľ, hneď v susednom Rakúsku. Konkrétne som vybrala Hainburg. Účasť bola až prekvapujúco hojná, hoci sme nečakane utrpeli aj jednu stratu. Ale pekne po poriadku.
Ráno sme sa stretli o 9:00 pod Mýtnym domčekom (pri Starom moste) na petržalskej strane, a hoci zvolený čas sa stretol aj s negatívnym ohlasom niektorých členov (konkrétne Maťa), napriek tomu stihli všetci prísť včas. Dokonca aj Maťo (žeby preto, lebo dorazil autom?!). Zuzka prišla autobusom a ja, Milo s Nikitkou v sedačke a Bohuš sme prifrčali na bicykloch po hrádzi. No, prifrčali... už na samom začiatku akcie problémy na seba nenechali dlho čakať. Bohušov bicykel, u ktorého sme si zvykli na to, že prehadzovačka mu zhadzuje reťaz, a preto radšej vôbec neprehadzuje, sa neumúdril ani tentokrát. Zuzka síce zainvestovala do nových kolies, ale brzda na zadnom kolese sa jej presunula tak, že na jednej strane stále brzdila. To nás však nemohlo odradiť. Keď Bohuš nahodil reťaz a dofúkal zadné koleso, mohli sme vyraziť. Smer most Lafranconi. Tam už nás čakali Vlado s Kamilou.

Účastníci: Vlado, Maťo, Zuzana, Milo, Hela, Bohuš, Kamila, Nikitka, Silvia, Pavol

Túto peknú sobotu som zvolal do Gajar op. Lampióny. Chcel som V.V.V. ukázať aj lokality, ktoré sú v tejto časti Záhoria. Miesto stretnutia som určil Kamilkin dom. Ako prvý sa tam ukázal čerstvý tatko Maťo spolu so Zuzkou. Zvítali sme sa, pohostili unaveného Maťa a keďže posádka fiestíka sa ešte nesformovala, vyrazili sme na prieskum neďalekého židovského cintorína. Zobral som aj uhlíky a po krátkom pochode lesíkom sme narazili na miesto, kde kedysi bol židovský cintorín. Svedčili o tom odpadky a pováľané náhrobky. Nakoľko náhrobky sú už zvetrané a ťažko čitateľné, zobral som papier a uhlík a skúsil som urobiť kópiu aspoň jedného riadku na náhrobku. Hustá vegetácia a množstvo komárov znepríjemňovali túto činnosť, ale podarilo sa mi urobiť odtlačok zopár riadkov. To isté sa pokúsil urobiť aj Maťo, no nakoľko nemá moju prax, nešlo mu to až tak dobre. Nápis bol bohužiaľ v hebrejčine, a tak sme nemali šancu bez jej znalostí nápis preložiť. Je to veľká škoda.

Účastníci: Maťo, Penďo, Nika, Zuzana, Milo, Hela, Bohuš, Oľga, Nikita, dobr. Jano M.

Ani neviem ako, ale kdesi na internete som narazil na informáciu, že naši rakúski susedia organizujú „Slovenské dni“ v Národnom parku. Aby som bol konkrétnejší ... ide o národný park Danou-Auen (rozumej Dunajské luhy) rozprestierajúci sa medzi Viedňou a Bratislavou a chráni posledné veľké územie pririečnej lužnej krajiny v strednej Európe. Keďže na našej slovenskej strane sme už čo-to z tejto oblasti videli, bol som zvedavý ako to vyzerá na opačnej strane. A tak som na tento prieskum prizval aj výletníkov.

Účastníci: Vlado, Maťo, Penďo, Nika, Zuzana, Milo, Hela, Bohuš, Ivana, JP, Rakšo, Kamila, Nikita, Nina, Oli


Dňa 17.4.2011 sa uskutočnila v poradí už trinásta expedícia Po stopách kpt. Scota s otvoreným koncom. Akcia sa uskutočnila ako zvyčajne v zóne 54C, kde sme sa postupne pozbierali v skoro úplnej zostave. Po príchode Hely, Mila a Nikitky som predniesol výročnú správu za sezónu 2010/2011, v ktorej som sa pokúsil posmeliť členov k vyššiemu výkonu pri organizovaní akcií. Nika dostala aj so Slnečnicou vysoké dôstojnícke vyznamenanie a Milo bol ocenený za desať rokov aktívnej služby.

Účastníci: Hela (veliteľ), Maťo, Nika, Zuzka, Milo, Nikitka

Na sobotu 16.4.2011 som zvolala nenáročnú pochodovo-prieskumnú akciu v prostredí Bratislavského lesoparku. Cieľom bol výstup do lokality Kačín a zhodnotenie úpravy prostredia, či sa oplatí tam zavítať aj inokedy.
Na dohodnuté miesto stretnutia (zastávku pri Vojenskej nemocnici) sme dorazili úderom desiatej hodiny. Napodiv sme tam nikoho známeho nenašli. Rozhodli sme sa, že pripustíme akademickú päťminútovku a čakali sme na hordu nadšených výletníkov, ktorá už-už vyskáče z ďalšieho trolejbusu. A... nič. Pomaly som sa začala zmierovať s tým, že pôjde o čisto rodinnú akciu, keď zavolal Maťo, že čakajú na parkovisku pri Partizánskej lúke.
Bez otáľania sme vyrazili smerom k Červenému mostu. Netrvalo dlho a po skompletizovaní zostavy sme mohli pokračovať vo výstupe. Priamo nad parkoviskom sme sa napojili na červenú značku a príjemná lesná cestička nás viedla paralelne s nižšie položenou asfaltkou. Slniečko už celkom pekne pripekalo a chládok poskytovaný okolitými stromami bol určite tou lepšou voľbou než tvrdá cesta. Po krátkom čase chodníček zatočil prudko dohora a vyzeralo to tak, že pohodlnému chodeniu po rovine odzvonilo. A veruže som sa nemýlila. Našťastie nešlo o nijako náročnú trasu a zvládli to aj deti a tehotné ženy (resp. jedno dieťa a jedna tehotná žena ). Červená značka nás viedla dohora a začala sa nepríjemne odkláňať od mnou zamýšľaného a na mape nájdeného smeru. Členovia ma však poučili, že po značke si trasu zbytočne predĺžime a treba ísť rovno (o čom svedčila aj tabuľa so šípkou a ledva čitateľným nápisom „Kačín“ na blízkom plote). Celkom sa mi uľavilo, veď čo by to bola akcia VVV bez poriadnej skratky (a dokonca takej, ktorá cestu naozaj skráti ). Postupne sme teda prišli až k záhradkám a chatám nad Lamačom, ktoré sa v lese skrývali. Cestička sa rozširovala a hoci ešte bola lesná, museli sme občas uskakovať pred natešenými víkendovými záhradkármi. Ako sa dalo čakať, cestička sa onedlho napojila na asfaltku a typ povrchu sa až do konca akcie nezmenil. Možno len stav asfaltu.