Snowflakes - Demänovka

Ako prví sme dorazili my, teda Levíkovci. Počas celej cesty bolo počasie všelijaké. Na niektorých úsekoch pršalo, na iných zase snežilo. A tu na mieste stretnutia nebolo po snehu ani chýru ani slychu. Ale ... ako sme zaparkovali, z neba začali padať snehové vločky. Najprv len kde-tu ale postupne ich bolo viac a viac. Hurááá, vyzerá to, že predsa len bude sánkovačka. Aj drevenica vyzerá dobre. Domáci pán nám všetko poukazoval, vysvetlil a mohli sme sa vybaliť. Medzitým postupne dorazili Fiestíkovci a Jonatánovci. Aj oni sa po drevenici a okolí poobzerali, vybalili veci a na rad prišla večera. Rozhodnutie padlo zájsť do neďalekého Mikuláša na hamburger. Ak niekoho napadlo, že sme zakotvili v McDonalde, tak ho musím vyviesť z omylu. Slintali sme nad pravým americkým hamburgerom v Route66. A veruže sme spokojní boli. Dokonca aj Sofinka, ktorá sa celej našej konzumácii prizerala z autosedačky, bola spokojná. Veď čo by nie, keďže Milo jej na hranie poskytol píšťalku. S plnými žalúdkami sme sa vrátili do vyhriatej drevenice. Obe dievčence boli uložené k spánku a my dospelí sme sa rozdelili na dve hracie skupiny. Ja, Zuzka, Kamila a Hela sme takto na večer pozapínali mozgové závity a trošku ich ponamáhali pri Scrabble. Chalani zase rozohrali partičku „hľadáme vraha“. V skorých ranných hodinách, keď už aj mozgové bunky postupne vyhasínali, sme sa odobrali do postelí. Veď ráno nás určite čaká zasnežená krajina.

6.1.2012 (piatok) – Jaskyňa
A tak aj bolo. Ráno som spoza okna pozorovala, ako vonku sype a sype. Podľa stavu snehu sypalo celú noc. Tak predsa sme sa dočkali.
Postupne sme povyliezali z teplých perín a zahnali hlad výdatnými raňajkami. Museli sme sa poriadne posilniť, pretože sme plánovali vydať množstvo energie na svahu. To sme ešte netušili, že také jednoduché to nebude.
Okolo desiatej hodiny vyrážame smer stredisko Jasná. Cesta zasnežená, miestami kĺzavá. Prechádzame okolo prázdneho záchytného parkoviska č. 5. Pokračujeme v ceste nahor. Na dosah máme záchytné parkovisko č. 4 a ... ostávame stáť. Pred nami kolóna áut. Z rádia pri hlásení dopravných správ sa dozvedáme, že v kolóne sa čaká vyše hodiny. No super, naše nadšenie opadáva. Keďže čakanie sa nám zdá príliš dlhé, volíme náhradný plán. Návšteva Demänovskej jaskyne Slobody. Postupne a s veľkou mierou opatrnosti sme sa na klzkej ceste otočili a vrátili na začiatok doliny. Po zistení, že ďalší vstup je až o 12:30 hod. sme sa rozhodli pre prechádzku zasneženou krajinou. Na čelo našej skupiny sa postavil Martin s kočiarom. Na chvoste ostala Nikitka, ktorá si takticky zvolila presun sediac v bobách. Jej ťahúňom sa stal Milo. Takto sme sa túlali po okolitom lesíku a pod nohami nám vŕzgal čerstvo napadaný sneh.
Zuzka mala za úlohu sledovať čas tak, aby sme sa včas dostali k jaskyni. Po asi ¾ hodinovom pochode nás obrátila na cestu späť. Túto sme si spolu s Vladom spríjemnili hudobnou tvorbou, kedy sme sa detskej riekanke snažili dať podobu rôznych hudobných žánrov. A tak riekanka „Skáče žaba po blate, stúpime jej na gate. Na aké, na také, na zelené strakaté.“ prešla hip-hopom, jazzom, rockom, folklórom a tiež operným spevom. Naše spevácke nadanie dotvárali tancujúce snehové vločky vo vzduchu. Počas týchto veselých rytmov sme dorazili k jaskyni. Po zistení, že jaskyňa je nevhodná pre kočiare, musela Sofinka túto návštevu oželieť a spolu s Martinom ostali pre bránami jaskyne. My ostatní sme sa vnorili do jej útrob. Trasa, ktorou sme šli mala dĺžku 1150 m a bolo tam 913 schodov. Avšak nám to neprekážalo a obdivovali sme unikátne sintrové lekná, podzemnú rieku Demänovku, stropné korytá, mohutné sintrové vodopády a sférolitické stalaktity. Cestou na denné svetlo boli našou prekážkou tzv. „infarktové schody“. Boli strmé a viedli ponad hlbokú roklinu. Kamila, ktorá šla posledná, pri pohľade dole dostala strach, a tak jej Vlado musel pomôcť pri zostupe. Zachránil ju a po vyše hodiny sme konečne vyšli na denné svetlo. Tam na nás čakal studený severák a klzká cesta smerom dole k parkovisku. Kráčali sme opatrne, pretože akokoľvek sme sa snažili, ťahalo nás to pekne dole. Prežili sme a pod kopcom už na nás striehla prebudená Sofia s Martinom. Počkali sme na ostatných členov, zrátali počet či náhodou nenastali nejaké straty a zahájili presun na drevenicu.
Cestou späť (Levíkovci) sme ešte nakukli do lyžiarskeho strediska, keďže cesta už bola prejazdná. Tam sme zistili, že lyžovanie bolo obmedzené vďaka hustému sneženiu a prudkému nárazovému vetru. Nakoniec rozhodnutie o návšteve jaskyne bolo správne a my sme sa tomu tešili. Veď miesto na sánkovačku skúsime nájsť bližšie k dedine.
Vrátili sme sa na drevenicu, navarili teplý čaj spolu s neskorým obedom a prepli na predvečernú siestu. Hela s Milom vyrazili na predvečernú prechádzku, Vlado s Martinom sa rozhodli tráviť tento čas nákupom v Tescu a my ostatní sme sa presunuli do spoločenskej miestnosti. Penďo si vyhliadol kreslo, v ktorom nepohnuto sedel a zároveň sa prudko hybernoval. Nikitka sa nám postarala o príjemný program, len sem-tam vyjadrila obavy o svojich rodičov, ktorí sa prechádzali nevedno kde. Pri návrate Maťa s Vladom sa rozplynuli všetky jej obavy, pretože spolu s nimi dorazila aj stratená Hela a stratený Milo. Všetkým odľahlo a pomaly sme sa chystali na večerný program. Rozložili sa herné plochy a derby v Scrabble sa mohlo začať. Neskôr sme presedlali na hádanie filmových príbehov. Po vyčerpaní všetkých našich vedomostí sme sa odobrali do postelí nabrať čerstvé sily do ďalšieho dňa.

7.1.2012 (sobota) – Sánkovačka
Ranný pohľad na okolitú krajinu sa nezmenil. Aj dnes bola všade navôkol biela prikrývka, a tak sme rozmýšľali o sánkovačke. Stredisko Jasná neprichádzalo do úvahy, pretože podľa počasia to vyzeralo na nezmenený stav. Do úvahy pripadal miestny kopec, ktorý sme zahliadli pri včerajšej ceste do jaskyne. Oželeli sme teda veľké kopce a rozhodli sa pre tento. Síce menší ale sympatickejší. A možno tam nikto nebude.
Starosti nám ale robil nedostatok sánkovacieho materiálu, čo spôsobilo, že Martin rozmýšľal o nákupe saní v neďalekom Tescu. Avšak prišiel nečakaný zvrat. Fiestíkovci zásobený sánkami, bobami, lopatami nám sánkovačku zachránili. Z kufru Fiestíka povyťahovali všetky sane, boby a mohli sme vyraziť. Možno domáci by mohol mať nejaké sane k dispozícii, čo by sa mu určite oplatilo. Snáď si našu radu vezme k srdcu a nabudúce nás prekvapí.
Vybavení oteplovákmi, teplým čajom sme sa pobrali na kopec. Chvalabohu, bolo tam len pár detí s rodičmi, takže kopec vôbec nebol preplnený. Hneď pod kopcom sme si urobili stanový tábor a rozdali sa „dopravné prostriedky“. Postupne sme sa na sánkach všetci vystriedali a každý sa snažil vytvoriť zaujímavú akciu, ktorú malo zachytiť bystré oko fotografa. Dokonca aj Sofinka po prebudení neodolala a absolvovala svoju prvú sánkovačku. Popri bláznení sme si začali uvedomovať, že sme z kopca vyhnali všetky deti a celý kopec ostal iba nám. Keď už sme boli slušne vysánkovaní, nadišiel čas pre oddych. Samozrejme myslím oddych vo vyhriatej drevenici. Sánkovačku sme teda pomaly ukončili. Väčšina členov sa ešte od skupiny odpojila a pod Zuzkiným vedením sa pobrali hľadať kešku. Ich misia bola úspešná, kešku našli a navyše si pozreli aj 180-ročnú zvonicu v Demänovej, ktorá okrem kresťanského kríža má aj šesťcípu židovskú Dávidovu hviezdu.
My ostatní, teda ja, Martin, Sofinka a Penďo sme sa presunuli na drevenicu a zohriali sa teplým čajom. Postupne dorazili aj ostatní. Po únavnej sánkovačke väčšina členov pospala, ostatní oddychovali pozeraním TV, či hrala sa nejaká hra. Po akom-takom oddychu časť členov odišla na večeru do neďalekej reštaurácie. Po ich príchode a opísaní zážitkov z tejto ďalšej „nezabudnuteľnej“ večeri sme sa už tradične pustili do hrania. Tentokrát sme skončili pri „hľadaní vraha“. Nejakú tú hodinku po polnoci sme nechali vraha vrahom a pobrali sa spať.

8.1.2012 (nedeľa) – Návrat
Tak ako všetko raz skončí aj tento náš pobyt v krásnej liptovskej prírode sa chýlil ku koncu. Ráno sme zbalili naše batohy, vyrovnali sa s domácim a postupne opustili toto naše dočasné osídlie. Fiestíkovci sa ešte rozhodli pre návštevu miestneho klziska, Jonatánovci zahájili presun priamo do Bratislavy a Levíkovci tiež. Všetci sme šťastne dorazili do svojich domovov.

Resumé:
Expedícia dopadla podľa mojich očakávaní. Som rada, že sa nám podarilo stráviť pár dní v prírode zahalenej bielou perinou, pretože je možné, že túto zimu sa to už nepodarí. Zároveň chcem poďakovať Fiestíkovcom za donášku saní a ostatných šmýkacích prostriedkov, vďaka ktorým sme si užili sánkovačku ako má byť.