Po stopách kpt. Scota s otvoreným koncom XIII.

Ako zvyčajne sa o oheň staral Penďo, ktorý k svojmu tohtoročnému suši skutočne oheň nepotreboval. No založil ho a skartoval všetky svoje tajné dokumenty. Ščageliek bolo ale v zóne, kvôli predchádzajúcemu požiaru, skutočne málo a to asi obmedzilo aj Penďove pyromanské schopnosti. JP ale zaujal výrobou prvého špekáčkovníka a ten vážne zaujal naše výletníčatá Ninku a Nikitku, ktorým sa ho nakoniec podarilo obrať, aj keď boli špekáčiky nedozreté = nezelené. Výletníčatá ukoristené špekáčiky spiekli tak ako sa len dalo, a Maťo ich nakoniec zavesil späť na špekáčkovník. Spolu so Zuzkou som urobil kušky na sodže, ktoré mali tento rok neobvyklú žltú farbu ale každému chutili.

Postupne sa ľudia odoberali od ohniska a my sme im ako zvyčajne mávali a zviditeľňovali ich pri ich ceste zónou, ktorá bola túto nedeľu plná turistov a rôznych návštevníkov, ktorí len z diaľky obdivovali našu vejúcu zástavu. Po dopečení kuškov sme uhasili oheň a pobrali sa na konečnú autobusov 33 a 32, kde som akciu ukončil.

Resumé: Akciu hodnotím ako priemernú a ďakujem všetkým zúčastneným za ich nasadenie a účasť.


Vlado