Ľady sa pohli – Vršatec 2011

V piatok (7. január 2011) po namáhavom zobudení a rekonštrukcii ruín našich telesných schránok, podnikáme nový útok na ruinu hradu Vršatec. A tento raz úspešne. Pri tom sme ochotne a zadarmo skontrolovali, či ľudia dodržujú zákaz vstupu na bralo a do oblasti zrúcaniny. Musíme žiaľ konštatovať, že vonkoncom nie.
Po ľahkom obede na chate sa súkame do dvoch áut (okrem Mila, ktorý majúc mokrú obuv i s Nikitou ostáva) a naberáme smer Lednice, kde nás čaká ďalší zhliadnutia hodný hrad. Ale ajhľa, hrad je nedostupný ako v časoch svojej najväčšej slávy. Veronika, Kamila a ja preto ostávame zaisťovať základný tábor a motorové vozidlá a zvyšok stúpa neschodnými cestičkami hore.
Napokon všetko dobre dopadlo a pred zotmením sa vraciame na chatu. Len do budúcna ostáva pozrieť si ešte blízke hradište. Večer nás opúšťajú Maťo s Veronikou a prichádzajú Marek, Jano a basa slivkového Bernardu. Časť osadenstva pokračuje v Osadníkoch, časť na kraji stola zahajuje konkurenčný kartový turnaj.

Na sobotu 8. januára je naplánovaná celodenná túra na Červený kameň. Pri pohľade z okien však niečo nehrá. Je to jasné, niekto cez noc pokradol cencúle! Len čo vychádzame pred dom, je nám jasné že ľady sa pohli a nás čaká náročný pochod, kedy bude treba dávať pozor na každý krok klzkou vozovkou.
Po chvíli pochodu sa pred nami otvára krásna scenéria horskej doliny, s hlbokým klesaním. Každý si v duchu kladie otázku, kde a ako to stratené prevýšenie opäť získame späť? Napriek všetkému sme ale pomerne bezbolestne prišli do obce Červený kameň, kde sme nadviazali aj krátky kontakt filozoficko-kozmologickej povahy s domorodkyňou.
A už je tu aj stúpanie, lesom i otvorenou krajinou, ktoré nemá konca kraja. Po neviem koľkých desiatkach minút vstupujeme do hmly. Náučné tabule ktoré nám priebežne ukazovali polohu na mape zmizli. Cítime sa ako dva kilometre pred nekonečnom. Ale v tom sa pred nami otvára dolina a v nej nám už známy horský hotel! Zostup k nemu je plný nádejí a očakávaní. Zrada! V jedálni hotela bude súkromná akcia! A to mi ešte minulý týždeň (na môj dotaz) mailovali, že budú otvorení aj externým hosťom. Vivat slovenské podnikanie.
Po návrate na chatu zjedol každý čo mohol, ale to nestačí. Podvečer sa Vaclo, Jano, Kamila, Zuzka, Marek a ja vyberáme do Ilavy na teplú večeru. Zuzka navyše potrebuje navštíviť jeden obchod. Cesta kvôli hmle pripomína zostup batiskafom do morský hlbín, za seba môžem povedať že som sa za volantom riadne zapotil. V Ilave na parkovisku pred supermarketom dokonca stretávame pána domáceho, ktorý nám odporúča kde nájdeme reštaurácie. Konečne sme aj tam a veru odchádzali sme veľmi spokojní.

Nedeľa 9.januára je už len dňom postupného odchodu, chatu opúšťa každé auto samostatne. Môžem už iba dodať že expedícia Ľady sa pohli – Vršatec 2011 sa vydarila. Hoci sa nezvykneme vracať na to isté miesto, návrat do Vršatského podhradia v neskoro jarnom či letnom mesiaci stojí za zváženie.

Zapísal
Penďo