Snehuliak

Ako prvý ju zbadal Martin. Len ako to už u neho býva zvykom, museli sme sa tam vyštverať po strmšom kopčeku plného rozmočeného snehu, pod ktorým sa ukrývalo prekvapenie v podobe namoknutej zeme alias bahno. Žeby sa nám nešmýkalo, to teda povedať nemôžem. S vypätím síl sa nám to podarilo. Hurá, sme na červenej. Naše nadšenie tlmil fakt, že sa budeme brodiť snehom, ktorý sa topil rýchlejšie ako sme čakali. A to len včera poriadne nasnežilo. Dnes však teplota neúprosne stúpala k +5 oC, tak všetok čerstvý sneh sa postupne menil na kašu dokonale premiešanú s bahnom. Našťastie čím sme šli vyššie, tým topenie bolo pomalšie.
Asi tak po hodinke pochodu sme dorazili na lúku resp. prvý breakpoint „Klanec“. Využili sme to teda na osvieženie teplým čajom, Vlado tradične kofolou. Medzitým Maťo neodolal a začal stavať snehuliaka. Po chvíle pozorovania sme sa k nemu pripojili a nakoniec z toho vzišiel celkom šikovný pán s výletníckym šálom. Hneď sme sa s ním skamarátili a Maťo mu na znak kamarátstva ponúkol aj teplý čaj. Občas spoza mrakov vykuklo aj slniečko a tak sme snehuliaka natočili tak, aby si aj on mohol vychutnávať zubaté slniečko. Lenže niečo mu neurobilo dobre a snehuliak sa zosypal. Otázka je, či mu prišlo teplo z toho Maťovho čaju alebo teplých slnečných lúčov. Hmm, to sa už asi nedozvieme, každopádne výletnícky šál sme zachránili.
Pri rozhodovaní, či budeme pokračovať smerom ďalej, sme zvolili cestu späť. Hlavne vzhľadom na to, že od Kačína sa blížili veľmi škaredé mraky a pri dnešných plusových teplotách to vyzeralo skôr na dážď ako na sneh. Nikto z nás nechcel zmoknúť, tak radšej sme zvolili ústup. Dorazili sme späť na Partizánsku lúku, kde hlavne Maťo s Vladom neodolali a vrátili sa do detských čias. Vyskúšali každé jedno detské zariadenie a zahrali aj ping-pongový turnaj so snehovou guľou. Aby akcii dodali aj istý „výletnícky šarm“ s chuťou zlikvidovali konkurenčného snehuliaka, ktorý už aj bez ich pomoci bol na tom dosť zle. Spokojní s výsledkom svojej práce sa už v pokoji presunuli k levíkovi.
Prevetraných a vyhladovaných nás levík porozvážal a akcia sa mohla ukončiť.

Resumé:
Cieľom tejto nenáročnej akcie bolo postaviť snehuliaka, čo sa nám aj podarilo. Okrem toho sme si prevetrali hlavy, prešli sa pred nedeľným obedom a strávili pár hodín s kamarátmi. Myslím, že všetko bolo tak ako má byť.


Nika