Baden

Za Vladovho výkladu sme dorazili do Badenu a už z diaľky sme videli obidva hrady. Ako prvý problém sa ukázal fakt, že sme nevedeli nájsť náučný chodník, ktorý nás povedie k hradu. Chvíľu sme pátrali, potom naštudovali miestnu mapu a nejako intuitívne sme zaparkovali pred neoznačenom uličkou, ktorá mala byť tou správnou. Naše tušenie sa potvrdilo a po krátkom výstupe sme sa ocitli pred vstupnou bránou hradu Rauhenstein. Urobili sme prieskum hradu, vyliezli na vežičku a nechali sa unášať krásnym výhľadom na okolie. Jedine čo nám začalo robiť starosti bol susedný hrad Rauheneck. Bol síce na susednom kopci nad nejakým kameňolomom ale zdalo sa, že nevedie k nemu žiadna prístupová cesta. Aspoň zhora sa to tak javilo, ale každopádne to zistíme dole. Keď už sme Rauhenstein prezreli, pustili sme sa späť k levíkovi. Všade okolo bolo opadané jesenné lístie. No kto by odolal? S Vladom sme sa pustili do veľkej bitky. Obidve strany mali zopár kvalitných útokov, kedy bola snaha zasypať súpera čo najväčším množstvom lístia. Komu sa to podarilo viac už nechám na posúdenie zúčastnených pozorovateľov. Vybláznení a za sprievodu príjemných slnečných lúčov sme dorazili k levíkovi, dali ľahkú desiatu a pokračovali k Rauhenecku. Nájsť prístupovú cestu nám dalo chvíľu zabrať, pretože miestny asi nemajú záujem o nejaký príval turistov zo susedných krajín. Nás to však neodradilo a lesnú cestičku sme našli. K zrúcanine hradu sme stúpali trocha dlhšie ale stálo to za to. Táto zrúcanina sa nám páčila viac. Ani tu sme si nenechali ujsť výhľad z vežičky, na ktorej sme nechali aj odtlačok pečiatky V.V.V.. Jedine Kamila musí prekonať svoj strach z výšky, pretože takto nevie o čo prichádza.
S Rauheneckom sme sa rozlúčili a zostúpili dole. Tam sme si dali obedňajšiu prestávku a pokračovali k nášmu poslednému cieľu Liechteinstein. Ten sme museli stihnúť do 16:00 hod., pretože potom ho zatvoria a nič neuvidíme. Mali sme 2 hodiny času a tak sme sa bez paniky k nemu presunuli. Už z diaľky vyzeral skvele. Po dorazení na miesto sme zistili, že tu aj vstupné vyberajú, vo výške 6 eur. Tak sme sa obetovali a zaplatili, nakoľko na hrad sa bez vstupného a sprievodcu dostať ani nedá. Sprievodcu sme však minuli ale predavač bol milý a zavolal ho, nech pre nás ešte príde. Takže na prehliadku sme nakoniec ani nemuseli čakať. Hrad je slušne zrekonštruovaný ale za tých 6 eur veľa toho neukázal. Tak ale videli sme. Týmto sme prehliadku badenských hradov ukončili. S pocitom príjemne stráveného dňa sme sa presunuli do Bratislavy, kde sme sa rozlúčili.

Resumé: Táto kondične nenáročná akcia v príjemnom počasí mala za cieľ naplniť zásobníky pohody a dobrej nálady pred nastávajúcou pochmúrnou jeseňou a možno aj zimou. Cieľ sme naplnili, za čo sa chcem poďakovať účastníkom akcie.

Maťo