Pochod na Hrad Devín

Oľgu som povýšil a vyrazili smerom na Devín, keďže „všetky cesty vedú na Devín“ ako sme to už zistili na predchádzajúcich akciách. Trase sme nevenovali prehnanú pozornosť a smelo sme napredovali. V družnom rozhovore sme prebrali všetko čo nás napadlo a keď sme dorazili k „mokrému jarku“ zabočili sme okolo záhradiek smerom na Dúbravku. Na asfaltke sa od nás odpojila Oľga s Bublinou a my sme chceli obísť zarastenú cestu po asfaltke. Maťo silne protestoval a snažil sa nás presvedčiť, že robíme chybu. No nakoniec sme ho presvedčili a po asi 20tich metroch po asfaltke sme dorazili na červenú značku, po ktorej sme postupovali ďalej lesom. Zuzka poznamenala, že nevie prečo toľko frflal kvôli tak malému úseku a mala pravdu . Postupovali sme teda ďalej, keď v tom sme začuli ako sa dažďové kvapky treštia na listoch stromov nad nami. Pripravili sme sa teda na lejak a s vedomím, že už niet cesty späť sme pokračovali ďalej. Blesky a hromy lemovali našu cestu ale my sme neochvejne postupovali, až kým sme neprišli k prvej možnosti zísť dole na Devín. Spolu s nami sa spustil z kopca potôčik plnený prívalovým dažďom a hustý lejak kryl náš postup otvoreným terénom. Zmoknutí sme dorazili do Devína, kde sme sa na zastávke osušili a spokojne nastúpili do autobusu, ktorý si pre nás prišiel.

Resumé: Akciu hodnotím ako extrémne vydarenú a hoci sa verejnosť nedostavila, zmokli sme až do morku kostí, veľmi ma táto akcia osviežila a potešila. Cieľ sme dosiahli a preto chcem poďakovať všetkým účastníkom za skvelé nasadenie a elán, ktorý preukázali na tejto akcii.

Vlado