Detva leto 2009 – Geocaching a Šach

Deň 2. : 29.8.2009 – Upršaná keška a stredoveký večer

Po raňajkách sme sa zbalili a vyrazili hľadať kešky nad Divínom. Z Podkriváňa sme sa dostali do kopcov a za dažďa sme prišli k prvej keške ukrytej v skale. Behali sme okolo nej ale nie a nie ju nájsť. Ondro vytiahol GPS a po krátkom čase odišiel od hlavnej skaly a zakričal pri maličkej skalke „Mám ju“. Vytešení z prvej kešky sme sa pobrali k druhej. Zuzka ma navigovala a Ondro s Marekom a Janom používali GPS. Keď sme už nevedeli ako ďalej, odstavil som na kraji cesty a zrazu Zuzka zbadala pred nami hľadaný kopec. S vervou sme sa vyhrnuli k skalke a strkali sa kto bude prvý na kopci. Marek mal tentokrát šťastie a po 15tich sekundách zaznamenal svoju prvú kešku. Vytešení z úspechu sme sa pobrali pomocou GPS hľadať ďalšiu kešku. Ondro nás viedol ako sa dalo. Zastali sme, vystúpili z auta a pokračovali v miernom dáždiku po lesnej ceste. Ondro tvrdil, že keška je od nás 200 m ale prišli sme na to, že to bolo k ďalšej odbočke. Šli sme ďalej no GPS sa zbláznila a ukazovala čokoľvek len nie správnu polohu kešky. Blúdili sme po kopci a lese a po hodine a pol sme sa vybrali spať k autu, kde na nás čakala Kamilka. Vyrazili sme cez kopce a lesnú cestu smerom dole na Podkriváň a odtiaľ do Divína. Vyšli sme na hrad a ja, Ondor a Kamilka sme si ho aj prezreli, kým skupina Zuzka, Marek a Jano našli poslednú dnešnú kešku. Na Divíne sme prebrali zajtrajší útok na Muráň. Na Divíne sme išli pozrieť hroby mojich príbuzných a odtiaľ sme vyrazili na Ružinú. Po Divíne sa ešte dlho bude hovoriť o 6tich démonoch, čo sa ponevierali cez deň po dedine a hľadali cintorín. Len čo ho našli záhadne zmizli.
Po príchode do Ružinej som im ukázal miestny štadión a vrátili sme sa spať a nachystali sme drevo. Pustili stredovekú hudbu a Zuzka grilovala napácované mäso a klobásky, debatovali o novom svete, počúvali stredovekú hudbu a nakoniec som kúpil od Ondra eunucha Mareka a Patera z Italie, Jana za misku zemiakov. Eunuch mal chuť zahrať si šach, a tak som ho nakoniec ešte aj vyhral. Pri hraní šachu sme takto príjemne ukončili príjemný večer.


Deň 3. : 30.8.2009 – Muráň

Zvesťami opradený hrad Muráň nás nenechal chladných a nalákal nás na jeho prieskum. Zvesti sa týkali aj jeho polohy a vražedného výstupu naň. Psychicky sme sa pripravovali na výstup ale Ondro nás musel opustiť a Kamilka sa ani nedostala z domu. Takto oklieštení sme vyrazili do dedinky Muráň, kde sme vedľa cigánčat odparkovali a vyrazili na kopec. Postupne sme stúpali a desil nás pohľad na vrch a na vysokú skalu nad nami. No aj tak sme sa nevzdali a pokračovali v ceste. Po výstupe miernym strmákom sme sa dostali k chate Pod Muráňom. Hradom lúpeživých rytížú toho plémne čertovského a domovom Muráňskej Venuše. Po krátkom oddychu vytiahol Marek GPS a vydali sme sa na hľadanie tu ukrytej kešky. GPS nám v tomto rozsiahlom hrade pomohlo a túto kešku som našiel ja. Vymenil som si tam prívesok na kľúče a potom sme si detailne prezreli hrad. Našiel som aj studňu, ktorou ušiel miestny lúpežný rytier pred cisárskym vojskom. No bolo mu to málo platné, lebo ho v Tisovci chytili a popravili. My sme boli ale potešení krásnou ruinou a úspechom s keškou ako aj s výhľadom z hradu. Pokojne sme sa vybrali nadol. Všetko prebehlo bez problémov a my sme sa vybrali spať do Hnúšte a cestou sme odlovili ďalšiu kešku, pri ktorej som mal opäť šťastie ja. V samotnej Hnúšti sa nám podarili lokalizovať poslednú kešku tohto dňa ale kvôli ľuďom, ktorí boli nablízku sme ju neodlovili. Vyrazili sme späť na Hutu a tam sme sa najedli toho čo zostalo zo stredovekého večera. Večer sme ukončili hraním šachu v príjemnej a družnej zábave.

Deň 4. : 31.8.2009 – Huby

Tento deň sme ráno prišli na to, že Jano sa vybral na Poľanu a my sme sa vybrali motorizovane do lesa, kde Zuzka našla hríby. Veľmi pekné suchohríby a Marek si odjazdil kúsok cesty na Berlingu. Všetko prebehlo bez problémov, vrátili sme sa na chatu, zbalili sa a vyrazili pre Jana na Poľanu. Jano nám už išiel oproti po asfaltke a nebol problém ho nájsť. Takto sme sa vybrali do Zvolena, kde sme vysadili Mareka a pobrali sa domov. Týmto bola expedícia Detva 2009 ukončená.

Resumé: Aj napriek mnohým prekážkam pri organizovaní tejto akcie nasadenie zúčastnených urobilo z tejto akcie to, čím bola a za to som im skutočne veľmi vďačný. Chcem oceniť ich nasadenie a ochotu aj v iných smeroch netýkajúcich sa tejto akcie. Za to Vám, ešte raz chcem úprimne poďakovať.


Vlado