Paríž

4.5.2007 piatok VERSAILLES

Ranné zobudenie bolo trochu rozpačité a aj bolestivé, mäkké postele spravili svoje. Rýchla hygiena, raňajky a naše kroky smerovali k metru smer Versailles.
Obrovský trojkrídlový zámocký komplex začal Ľudovít XIV. (kráľ Slnko) stavať v roku 1668. V rokoch 1682-1789 bol sídlom panovníka. Tridsaťšesťtisíc robotníkov a šesťtisíc koní pracovalo na projekte, ktorého realizácia trvala skoro päťdesiat rokov. Vtedy bol vybudovaný 60 km2 veľký park s vodnými plochami, labyrintmi, s tristo vázami a sochami, kvetinovými záhonmi a stromami, ako i záhradnými zámočkami. Tiež bol postavený obrovský zámok s mnohými krídlami, prístavbami a pomocnými budovami. Na príkaz kráľa tu žila skoro celá francúzska šľachta. Dvor obsahujúci až 20 000 ľudí bolo treba zásobovať a udržovať v dobrej nálade úžasnými slávnosťami. Dnes rozloha parku je len 1 km2. V severnej časti zámockého komplexu sa nachádzajú dva zámočky Grand Trianon a Petit Trianon, ktoré vznikli na prianie kráľových metres, madam de Maintenon a madam de Pompadour. So zámočkom Petit Trianon susedí veľmi krásna anglická záhrada s chrámom lásky , jaskyňami a rekonštrukciou dedinky Le Hameau s rybníkom.
Cesta metrom nám poskytla vyhliadku na prímestské časti, až zrazu vystupujeme. Mierne zaváhanie a našli sme ho. S vervou sme vyrazili k nemu. Po chvíli, keď sme si uvedomili, že všetci ľudia okolo nás smerujú tým istým smerom, Zuzka zbadala informačné centrum, a tak sme zamierili k nemu. Tu sme si zakúpili museum pass – vstupenku. Takto sme sa vrhli na zámok a s miernym pobavením míňali ľudí čakajúcich na lístok. Tá rada už o deviatej bola tak na dve hodiny. Prehliadka zámku prebehla bez komplikácií – ani pri jednom vstupe nám pri osobnej prehliadke nič nezobrali (a to ich nebolo málo) a ani nikoho nevyhodili (batožina cez röntgen, osoby cez detektor kovov). Keď sme prišli do záhrad a uvideli tú rozlohu, radšej sme si kúpili lístky na mini vláčik. Za hudby z doby Ľudovíta XIV. trasúc sa na mačacích hlavách sme sa vybrali k 1. zastávke - Petit Trianon (pre madam Pompadour). Táto prehliadka bola veľmi krátka – zámoček bol malý. Náš vláčik sa už vybral na ďalšie stanovište, ale bez nás. Aby sme si skrátili čakanie na ďalší, vybrali sme sa na prehliadku okolitej záhrady. Najprv k peknému altánku a neskôr k ešte krajšej „rozprávkovej“ dedinke. Po dostatočnom pokochaní sa (i keď ani veľa nie je dosť) naša cesta pomaly smerovala naspäť k zámočku a potom vláčikom k 2. zastávke – Grand Trianon. Ten sa nachádza na opačnom konci pozemku ako hlavný zámok. Opäť prehliadka zámočku a okolitej záhrady a cesta pokračuje k vodnému kanálu. Odtiaľ už pešo okolo Bassin d´Apollon (Apolonová fontána) cez park až k Bassin de Latone (Spievajúca fontána). Už poriadne unavené sme sa pobrali smer RER. Vo vlaku, po krátkom oddychu a zistení, že je ešte dostatok času sme sa s vypätím síl rozhodli pozrieť si dnes aj Eiffelovú vežu.
Tristo metrov vysoká kovová konštrukcia bola dlho najvyššou budovou na svete. Navrhol ju Gustave Eiffel na počesť 100. výročia Veľkej francúzskej revolúcie. Pôvodne mala stáť iba dvadsať rokov. Nakoniec ju však nerozobral , pretože získala na význame ako meteorologická stanica a neskôr ako centrum letového prevozu a rozhlasová a televízna retranslačná stanica.
Naša pôvodná myšlienka bola vyviesť sa až hore (mysleli sme si, že pass platí aj na ňu), ale keď sprievodca povedal Olinke nie, pobrali sme sa smutne preč. Dav čakajúci na vstupenky bol veeeeľmi dlhý (to sme ešte netušili, že si budeme musieť na také rady zvyknúť, alebo nič nevidieť). Ešte sme si ju párkrát ofotili a vydali sa naspäť do hotela. Tu sme zložili veci a s vidinou jedla sa pobrali hľadať niečo pod zub. Po zasýtení sa a návšteve miestneho obchodu, sa nám cestou na hotel rozpršalo, tak sme sa schovali v najbližšej vínotéke. Nedalo sa odolať a zakúpili sme si jednu fľašu (cháteau de bel), ktorú sme s pôžitkom vypili pri pozeraní si fotiek z tohto dňa. Tak sme sa zakukali, že keď sme skončili, bez najmenších problémov sme zaľahli spať napriek neutíchajúcemu zvuku nočného Paríža. Tu sa pre nás dnešný deň končí . My už pomaly snívame o zajtrajšku a parížania ešte len začínajú žiť.


5.5.2007 sobota OD SACRE COUR PO VÍŤAZNÝ OBLÚK

Začal sa ďalší deň. Rozhodli sme sa ho stráviť peším spoznávaním histórie Paríža. A keďže najbližšie sme mali krásnu baziliku Sacré Coeur (je súčasťou štvrte Montmartre, kde bývame), začali sme tam. Naše odhodlanie sa nachvíľu skončilo pod strááášne vysokými schodmi, ale ako správne V.V.V.–áčky sme sa nenechali odradiť a vrhli sa na cestu hore k oblakom. Po prehliadke sme skončili v obchodíku so suvenírmi a následne sme putovali k národnému námestiu (Place de la Nation), kde sa „ne“prejavil náš orientačný zmysel a my sme sa vybrali opačnou stranou (pritom sa stačilo iba obzrieť cez plece). Zato sme však objavili uličku s miestnym trhom a tie vône a chute a obrazy boli jedna báseň. Keď sme sa konečne dostali na koniec, vrátili sme sa na pôvodnú cestu a dostali sa k námestiu. Tu sa Gabika zahrala na „nevinnú“ a siahla si kam nemala (viď foto). Ďalšou zastávkou sa pre nás stala železničná stanica Gare de Lyon a jej historická budova. Rozbehnuté sme sa na zahriatie (keďže sa akosi rozfúkalo) s plným nasadením vrhli útokom na Bastilu. Po dobytí aj toho mála čo po nej ostalo (na zvyškoch postavili najmodernejšiu operu, ku ktorej vedie nádherný Viaduct de Arts – viadukt umelcov) sme zamierili na okúzľujúce kráľovské námestie Place des Vosges, ktoré je kúskom zelene uprostred starých murovaných budov zo 16. a 17. storočia. Odtiaľ naša púť za históriou Paríža zamierila na ostrovy uprostred Seiny (Ile de la Cité a Ile Saint-Louis). Aby to nebolo také jednoduché, cestou sme sa zastavili nazrieť do kostolíka , ktorý sa okolo nás mihol (ako mnoho ďalších). A keďže sme toho ešte stále nemali stále plné zuby, vrhli sme sa na ostrov Ile de la Cité, kde sa ako tichý strážca k oblakom týčilo Notre Dame. Vzápätí nám ukázal svoju silu, keď sa rozhodol odbiť 13.30 hod. Krásny je rovnako zvonku ako zvnútra. A keďže niektorí členovia našej expedície začali pociťovať abstinenčné príznaky za kávou, usadili sme sa v najbližšej kaviarničke cez Seinu, aby sme vstrebali dávku kofeínu a všetky naše dojmy (káva bola celkom dobrá, ale na Slovensku by Olinka svoju porciu vrátila – mala viac kávy na tanieriku ako v šálke). Po načerpaní nových síl naše kroky zamierili k Centre Georges Pompidou, futuristickej budove trošku postavenej na hlavu (eskalátory sú úplne mimo). Cestou sme sa však zatúlali k parížskemu justičnému palácu (ako Zuzka poznamenala, tu by sa človek nechal s radosťou odsúdiť). Po jeho ľavej strane bola nielen krásna fontána, ale ako sme za chvíľu zistili, asi aj najkrajšia kaplnka zo všetkých, ktoré sme videli, Sainte-Chapelle. Kostol z 13. storočia ukrýva v interiéri vzácne relikvie zo Svätej zeme (boli v renovácií). Najúžasnejším zážitkom sú obrovské sklenené okná týčiace sa k nebu (božie svetlo sme nevideli len kvôli prestavbe, ako poznamenal neznámi Čech). A stále na ceste k Pompidou sme ešte zapadli v Conciergerii, t.j do najstaršej časti Palais de la Cité – väzenia, kde boli väznení revolucionári (Georges Danton, Maximilien de Robespiere) ale aj kráľovná Márie Antoinetta. Cestou sme sa zastavili na osvieženie, dali sme si zmrzlinu, ktorú sme zlízali pri Pompidou. Stále nekončiac sme navštívili kostol Sv. Eustacha, pred ktorým sa Iveta zahrala na „vred“ a vyrástla na hlave. Nenájduc vstup do priľahlej botanickej záhrady sme sa trošku sklamané vybrali k Palais de la Royale, ale ako vždy náš orientačný zmysel nás znovu zaviedol k la Bourse. Budova to bola krásna, ale netušíme k čomu slúžila a slúži. Netušiac ako ďalej sme radšej vliezli do metra a odviezli sa k Louvre. A keďže tam pôjdeme až zajtra, zamierili sme cez cestu do Palais de Royalle, kde sme si konečne dopriali menšiu prestávku (asi 10 minút), kým Gabika hľadala WC, ktorý aj tak nenašla. A tak sme sa, vrhnúc posledný pohľad na „kondómy“ dovievajúce v parku, predsa len vrhli na Louvre ... ale len na vonkajšiu fasádu. Na záver sme zamierili k poslednej pamiatke dnešného dňa, k Víťaznému oblúku Arc de Triomphe. Sem sme sa dopravili metrom, keďže naše nohy už odmietali prepletať sa. A to ešte netušili čo ich čaká. 243 schodov až na vrch oblúku. Pred tým sme ale ešte navštívili záchod v jednom luxusnom obchodnom dome. A tak sme sa dnes už po niekoľkýkrát vybrali hore k nebesiam, tentokrát pozrieť si Paríž z vtáčej perspektívy. Všetko sme si z hora vyfotili a už riadne unavené zbehli dole a hor sa na Evenue des Champs – Elysées, plnú ľudí (nekúpili sme nič, ale aspoň sme sa po nej prešli). Keďže bolo pol deviatej večer, čo znamenalo, že sme boli na nohách 12 hodín, pobrali sme sa na hotel, aby sa Iveta a Gabika dobalili a nachystali na cestu domov ešte pred zajtrajšou návštevou Louvru. Ale o tom až zajtra.


6.5.2005 nedeľa LOUVRE A INÉ

V dnešnom programe bola prehliadka Musée du Louvre. Dnes majú voľný vstup, a tak sme sa rozhodli, privstať si. Po dorazení do prízemia Louvru sme zostali dosť zaskočené tou nehorázne dlhou radou čakajúcich, ktorí mali ten istý nápad ako my. Aby sme sa tam dostali čo najskôr, podarilo sa nám ich všetkých prekabátiť a vyhlásili sme sa za skupinu a votreli sa dnu. Po prekonaní už pre nás bežného detektora, sa naše kroky vybrali vpravo do časti Danon a vrhli sa na pamiatky a obrazy. Tu sme objavili po blúdení po chodbách aj preslávenú Monu Lisu (mini obraz). Nedalo sa cez tie davy a ochranku k nej dostať, a tak sme sa rozhodli ísť radšej do ďalšej časti múzea Sully, kde sme si kukli egyptskú, etruskú a antickú kultúru. Po toľkej kultúre sme si dali pauzu na dobytie energie, ktorú Gabika využila na nákupy (pohľadnica Mona Lisa). Po pauze sa naše kroky pobrali do poslednej časti Richelieu. Tu sme navštívili Napoleonove apartmány, žiaľ nebol doma. Má pekné bývanie (aj ja chcem také). Prehliadka pokračovala francúzskymi sochami z 5. až 19. storočia a líznuté kvapkou 21. storočia (súsošie s ciferníkmi a zvukár). Po tomto kultúrnom šoku sme radšej opustili budovu Louvru cez sklenenú pyramídu. Tu sa Olinke podarilo ukecať vojaka, aby pustil samopal z ruky a radšej nás odfotil. Plné zážitkov sa naša skupinka pobrala cez nákupnú pasáž (zopár suvenírov pre deti našich dobrovoľníčok) späť na hotel, kde sa Iveta a Gabika prichystali na cestu domov. Okolo 15.00 hod. sme ich vysadili na vlak smer letisko (doteraz nedali vedieť, či dorazili). Slniečko nás lákalo na prechádzku po meste a my sme neodolali. Metro nás vyhodilo na Porte les Halles, čo je obchodné centrum pod zemou (cca 5. poschodí) a na povrchu je krásny park. Odtiaľto sme sa pobrali pohľadať most Alexandra III., ktorý je známy svojimi zlatými sochami. Žiaľ, netušili sme ako ďaleko sa nachádza od nás – preto sme sa rozhodli ho nájsť. Náš prvý most, ktorý sme zbadali nebol ten správny (Pont nuef – najstarší parížsky most), ale aj tak sme sa po ňom prešli na druhý breh. V strede mosta nás zaujala budova, ktorú sme si zblízka aj obzreli a zistili, že je to justičný palác z druhej strany. Na tomto brehu sa týči budova Institu de France, okolo ktorej sme precupitali k mostu Pont des Arts. Most je len pre peších. Väčšina ľudí na ňom ale sedela (niektorí na lavičkách, ostatní na zemi – tých bolo viac). Na druhej strane mosta vpravo sa na nás drzo škerila budova Louvru. Tak sme sa radšej vybrali na druhú stranu k peknému kostolíku (nezistili sme názov) a v susednej budove sme sa vrútili do volebnej miestnosti a symbolicky odvolili (keď už majú dnes voľby). Tu sme už nič zaujímavé nenašli, a tak sme sa zas vybrali k Louvru a popri ňom k nášmu hľadanému mostu. Cestou sme stretli ďalší most Pont du Carrousel a Pont Royal, po ktorom sme prešli k múzeu d´Orsay. Múzeum sme si pozreli zatiaľ len zvonka a pobrali sa ďalej. Už to začínalo byť podozrivé, keďže ani z nasledujúcich dvoch mostov nebol ten, ktorý sme hľadali (evidentne pred nami utekal). Dorazili sme až k mostu Pont de la Concorde a pre zmenu sme opäť prešli na druhý breh k námestiu Place de la Concorde a cvakli sme si obelisk v strede námestia (3000 rokov starý, 27 metrov vysoký dovezený z Egypta). Neviem či to bola taká vzácnosť, ale toľko policajtov po kope som už dávno nevidela. V diaľke sa na nás škeril náš vysnívaný most. S vypätím posledných síl a vyplazeným jazykom (boli sme smädné a boleli nás nohy) sa nám podarilo prísť až k nášmu cieľu. Konečne sme ho dobehli. Stál za to, ale už sme neboli schopné sa po ňom prejsť a aj fotoaparát to vzdal. Vydržal po ofotenie mosta a protiľahlých budov (Petit a Grand Palais). Cesta do hotela bola čo najpriamejšia a najrýchlejšia (a to bola dlhá). Už teraz sa tešíme na zajtrajšok. Ideme do Disneylandu.


7.5.2007 pondelok DISNEYLAND
Z tohto dňa sa píše ťažko zápisnica, pretože sa nedajú opísať všetky atrakcie, na ktorých sme boli. Náš plán bol prejsť oba parky, ale stihli sme len jeden. Prvý a asi aj poslednýkrát sme videli disney zámok z druhej strany. Prešli sme všetky atrakcie a tie adrenalínové pre istotu aj dvakrát. Pri niektorých atrakciách nás neodradila ani dlhá rada (peter pan, pinocchio, snehulienka). Do strašidelného domu sme preto nešli a nakoniec to bola, okrem kolotočov, jediná atrakcia, ktorú sme nevideli. A keďže sme z toho plné zážitkov a cítime sa ako malé, ale šťastné deti, ktoré to nevedia ani slovami opísať, zápisnicu z dnešného dňa končíme a náš odkaz vám je – treba to zažiť!!!


8.5.2007 utorok ČO SME EŠTE NEVIDELI?

Dnešný deň sme sa po „naháňačke“ v Disneylande rozhodli stráviť voľnejšie a podľa toho vyzeralo aj naše ráno. Z postele sme horko-ťažko vyliezli až okolo deviatej – tááák neskoro (fuj, hanba). A aby sme sa nepretrhli, išli sme veľmi pomaly do múzea Orsay. Avšak sme boli po vylezení z metra len na dohľad a už nás odradila tá rada pred múzeom (vzhľadom na to, že bol sviatok, bolo to jediné národné múzeum, ktoré bolo otvorené). Tak sme došli až pred múzeum a tam sme narýchlo, prakticky za pochodu zmenili cieľ našej cesty a vrhli sa k neďalekej budove Invalidovne, k najväčšiemu vojenskému múzeu v Európe. Bolo krásne, až na časť o holokauste. Pozreli sme si aj Napoleoneovú hrobku a múzeum, v ktorom boli miniatúry krajín a miest. Po preskúmaní celého komplexu sme sa vybrali k Eiffelovke, na ktorú sme sa po vystáti rady, vyviezli až na samý vrch, kde nás skoro odfúklo. Zabránila tomu len klietka okolo nás. Aby sme mohli povedať, že sme šlapali schody na Eiffelovke, z 1. poschodia sme šli dole peši. A keďže bolo málo hodín, nejako nám to šlapalo, išli sme oproti pozrieť Trocadero. A aby sme sa úplne nezmorili, povedali sme si, že ešte si odskočíme do New Yorku a odfotili sme si sochu Slobody. Odtiaľ už najkratšou cestou na hotel, kde sme si odpočinuli, aby sme mohli ísť po zotmení splniť posledný bod našej exkurzie a to odfotiť Moulin Rouge. Keď už sme boli v tom nočnom Paríži, tak sme neobišli ani Eiffelovku, víťazný oblúk so Champs-Elysée a Sacre-Coeur. Hodiny pomaly odbíjali polnoc, odobrali sme sa do svojich postelí a zaspali spánkom správne unavených.


9.5.2007 streda A TEN ZVYŠOK CESTOU DOMOV

Začal sa náš posledný deň v Paríži. Naše lietadlo má letieť až o 20.15 hod.. Vybrali sme sa na druhý pokus do múzea d´Orsay. Vyšlo nám to, dostali sme sa dnu. Ibaže presýtené kultúrou sme ho prešli čo najrýchlejšie a vybrali sa na nákupy (Zuzka ešte stále nemala parížskeho koníka). Koníka sme zohnali a zvyšok času do odletu sme sa rozhodli stráviť pri poslednej prechádzke po meste a vybrali sme sa k Notre Dame. Keď sme prechádzali okolo neho, zbadali sme, že rada na prehliadku zvonice je veeeľmi krátka, a tak sme sa postavili do nej. Po cca 5 minutách sa na nás usmievalo schodisko v počte 404 schodov, po ktorom sme s vervou a s „radosťou“ vyšli až na vrch. Pozreli a pofotili sme si všetky chrliče, kukli sa do zvonice a vrhli sa na druhé schodisko a zišli dole. Odtiaľ sme sa pobrali k Hotel de Ville, kde sa na námestí pred ním konala prehliadka štátov, ktoré sú v Európskej únii (Slovensko nebolo zastúpené). Tu sme si v nemeckom stánku odstáli radu na párok v žemle, koláč a jablkový mušt. Takto posilnené sme sa pobrali na metro späť do hotela pobaliť sa a vybrali sa na letisko, ktoré nás bezpečne dopravilo až do Bratislavy.


Resumé: Chcela by som sa poďakovať všetkým zúčastneným za vysoké nasadenie, vďaka čomu sme si popozerali všetko, čo sme mali naplánované a aj veľa naviac. Akciu hodnotím za veľmi vydarenú a odporúčam všetkým, aby si toto úžasné mesto išli pozrieť.

Zuzka