Expedícia Splav 2006 - Zdolávanie Vltavy

V Brne sme rýchlo kúpili lístky a teraz aj miestenky, čo po predchádzajúcej skúsenosti bol celkom dobrý nápad a s veľkou radosťou vysáčkovali ľudí s nášho kupé, do ktorého sme sa narvali všetci, aj keď to bolo len pre 8 osôb. Cestu sme si krátili ako sa len dalo. Od bulváru až po rôzne kartové hry. Takto s občasným premiestnením sme absolvovali dlhú cestu až do Strakoníc. S menšími obavami, či na nás bude čakať prípoj a či náš posledný člen skupiny Paulíno dorazí na čas, sme sa vyrútili na stanicu. Vláčik poctivo čakal až kým neprišiel aj vlak, ktorým mal doraziť Paulíno. Keďže z neho nevystúpil, pochopili sme, že bude meškať a príde iným spojom.
Náš vláčik, za sústavného húkania vyrazil do našej cieľovej stanice Soumarský most. Tu sme s radosťou všetci vystúpili a naše kroky smerovali ku najbližšiemu stanovému táborisku, kde sme postavili stany a vyrazili do bufetu na párky, klobásu a iné dobroty. Paulíno nakoniec prišiel až za tmy. Po jeho príchode a ubytovaní sme išli na prieskum miestneho pohostinstva, ktoré neuspokojilo našu chuť po kofole. Po pohári džúsu a niektorý po pive a iných mokoch sme sa postupne vracali späť do tábora. V očakávaní ako dopadne nasledujúci deň ( nakoľko celú sobotu pršalo) sme zaľahli spať.

2. deň – 30.7.2006: Soumárský most – Nová pec

Ráno s menšími obavami som vyzrela zo stanu, aké počasie nás čaká. To čo som uvidela ma potešilo, svietilo slnko. Po rannej hygiene som sa akurát chystala so sestrou na raňajky, keď tu zrazu príde chlapík (Marek) s loďkami cca o hodinu skôr ako sme sa dohodli. Nakoľko zvyšok jednotky nejavil známky prebudenia, zavelila som budíček a začalo sa skladanie lodí a výstroje. Rýchlo sme sa najedli, zbalili stany, našli miesto kde zložiť lode na vodu a vyrazili. Náš splav prebiehal cez nádhernú krajinu Šumavy, najkrajšiu časť Vltavy. Asi v polovici našej dennej trasy sme zakotvili pri ľavom brehu s cieľom vypátrať bunker, o ktorom sme počuli, že sa tu má nachádzať. Bunker bol hneď z kraja a my sme zakotvili rovno pod ním. Chlapská časť týmu sa vybrala na prieskum po získaní baterky od ženskej časti. Po dostatočnom pokochaní sa, celá jednotka vyrazila ďalej. Nižšie po rieke niektorí zbadali ďalšie dva bunkre. Chvíľu na to sme sa doplavili k nášmu prvému menšiemu splavu pod najbližším mostom. Keď sa ohlásil hlad, zastali sme pri plytčine vo vysokej tráve. Spravili sme si piknik v mokrom štrku. Ja som sa vybrala na prieskum blízkeho lesa, z ktorého som ostatným doniesla zopár čučoriedok na okoštovanie. Doplnili sme energiu a vyrazili ďalej po vode. Plávali sme väčšinou v spojených lodiach, až kým sme nedorazili k začiatku vodnej nádrže Lipno, kde úspešne skončila dnešná plavba.
Tábor sme postavili pod stromami vedľa trávnatej plochy a v tom začalo pršať. Tak sme sa vybrali na večeru do blízkeho bufetu. Tu sa podávala 1.časť večere: kura a pečené koleno. Niektorí sa potom vybrali na 2. časť večere do vedľajšej reštiky a k susednému stolu. Po výdatnom jedle sme sa postupne vybrali späť k stanom a keďže už nepršalo a bolo ešte dosť svetla zahrali sme si freesbee. Keď sa zotmelo Vlado, Maťo a Nika sa rozhodli, že založia oheň s mokrého dreva. Ja a Olinka sme sa k nim pridali. Olinka dokonca doniesla horiace drevo od susedov, čo nám moc nepomohlo. Pri snahe rozdúchať oheň si niektorí skoro uhnali až astmu. Po týchto nezdaroch sme radšej išli spať.

3. deň – 31.7.2006: Presun cez Lipno na bicykloch

Nastal pre mňa najťažší deň tohto výletu. Ráno, chvíľu po tom ako sme vstali a začali baliť veci, nám priviezol Marek (bratranec Mareka s loďami) bicykle. Rýchlo sme dobalili čo sme chceli previesť autom. S vervou sme sa vrhli na bicykle a každý si vybral, ktorý sa mu zapáčil. Cestou sme sa zastavali ešte na nákupy v obchode, na doplnenie zásob. Pri prvej zákrute sa na Olinku vrhlo nečakane auto a aby to prežila vrhla sa na zem, aby si ju auto nevšimlo. Keďže to bol heroický výkon skončilo to s menším ( väčším ) úrazom, ktorý ju sprevádzal, bežiac vedľa nej celú cestu cez Lipno.
Všetci sme vyrazili plnou parou v pred, ktorá nám došla pri prvom kopci. Naša prvá etapa mala cca 10 km miernym kopcom smerom hore a zasa len hore. V polovici bola prestávka na čučoriedky ( predvoj čakal na mrzákov vzadu). Po oddychu ( Maťo M. začal frflať, kde je tá sľubovaná rovina ) naša cesta pokračovala zase do kopca, ale po krátkom úseku sa zmenila na zjazd dole kopcom až k vode, kde sa zasa objavil kopec. Keď sme sa naň vyštverali (niektorý aj peši ) chceli sme si spraviť pauzu v najbližšej krčme ( avizovanej na informačnej tabuli). Keďže sa neobjavila, naša ďalšia etapa mala až 20 km. Našťastie už aj dole kopcom, občas aj hore kopcom a aj po dobre hrboľatej ceste až do Kyselova v Kyselovskom lese. Po krátkej pauze na doplnenie energie, pary a zbavenia sa prebytočných tekutín, naša cesta pokračovala ďalej už po sľúbenej rovine až do Frýdavy. Tu sme sa vrhli na jediné pohostinstvo, ktoré sme po ceste našli a výdatne sa najedli a oddýchli, až tak, že zostávajúcich 17 km bolo zo začiatku veľmi, veľmi ťažkých. Ešte že to bolo skoro celý čas dole kopcom, čo si niektorý veľmi užili. Po čakaní na oneskorencov a tých čo išli na nákup, sme sa pobrali ubytovať do kempu, kde na nás už čakali lodičky. S radosťou sme všetci vymenili bicykle za lode a čo najskôr postavili tábor. Paulíno sa rozhodol ísť si pozrieť sám neďaleké kláštorisko. Po preskúmaní kempu ( sprcha za dvacku, čistý záchod, žiadne drevo ) sa chlapci rozhodli vyraziť na drevo do lesa cez cestu. Po návrate J.P. postavil držiak na kotlík , založil sa oheň a J.P. a Ivana sa pustili do prípravy gulášu. Po jeho dokončení sa po ňom len tak zaprášilo – vrhlo sa naň 10 hladných krkov, tak Ivana postavila na ďalší, ktorý tak isto zmizol v nás. Po najedení a nakoľko začalo pršať sa postupne všetci vybrali spať.

4. deň – 1.8.2006: Vyšší Brod – Rožmberk

Ráno začalo dažďom. Po dlhšom prebúdzaní , sme sa vybrali do cysterciackého kláštoriska ( okrem Paulína, ktorý tu bol včera), kde sme si prezreli kostol aj kláštor, ktorý sa honosí tretou najväčšou knižnicou v Čechách. Medzi tým sa aj počasie umúdrilo. Po prehliadke sa časť spoločnosti vybrala pozrieť si aj Múzeum pôšt, od vzniku, cez súčasnosť až po plány do budúcnosti. Takto historicky naladení sa skupina, ktorá nebola včera na nákupoch vybrala do obchodu a Vlado aj do lekárne ( necítil sa dobre už od začiatku splavu). Vyzbrojení zásobami a liekmi naše kroky smerovali späť do kempu a na výmenu išiel Paulíno s Vladom kúpiť pre Paulína stan, ktorý sa bál, že ochorie.
Po ich návrate sme čo najskôr vyrazili na vodu. Za prvou zákrutou nás čakal náš prvý veľký splav (po česky jez ). Tu sa celá skupina vylodila a išli sme si ho pozrieť z blízka. Z brehu to vyzeralo desivo, ako každý iný. Ale keď sme videli ako ho prechádzajú iné lode, rozhodla sa Olinka a Slavo, že to vyskúšajú a zišli ho ako prvý. Posmelení týmto úspechom sme ho potom splavili všetci. V tomto momente začalo znova pršať, čo nám až tak nevadilo, keďže sme už boli všetci mokrý z vody čo nás ošpliechala. Po vyčerpaní vody z lodí plavba pokračovala až po ďalší Herbertov splav. Tu sa už boli naň pozrieť len Olinka a Nika a ostatný sa spoľahli na ich slovo, že je ľahký. Vlajková loď sa do toho pustila ako prvá, čo sme zvládli skvele až na jemné škrabnutie o skalu a ktorá nás skoro prevrátila. Ostatní to tiež zvládli bez problémov a po vybratí vody z lodí plavba pokračovala. Neprestávalo pršať a my sme boli mokrý z vrchu aj zo spodku a chýbala nám jedna loď ( Maťo a Paulíno), rozhodli sme sa, že si dáme krátku pauzu v najbližšom táborisku, aby sme si dali niečo na zahriatie a aby sme počkali na poslednú loď. Prvé táborisko u Troch veverek bolo prehustené, tak sme sa zastavili až za zákrutou pri kamióne, kde bolo podstatne menej ľudí. Po zohriatí ( čaj s rumom, grog a iné ) a keď sa loď neukazovala, usúdili sme, že nás minula a aj prestalo pršať, tak sme sa s vervou pustili do cieľa, čo nebolo ďaleko. Dnešná etapa nebola dlhá. Na začiatku Rožmberka na nás čakal dnešný posledný splav. Ten sme všetci prešli bez väčších ťažkostí. V najbližšom tábore aký sme našli - bol hneď po splavom, sme zakotvili. Čo najrýchlejšie sme postavili stany, uložili lode a prezliekli sa do suchého oblečenia. Keď nám bolo teplo a sucho začal Vlado zisťovať, kde sú Maťo a Paulíno. Tí sa utáborili až v tábore za Rožmberkom. Po krátkom čase prišli za nami do nášho táboriska, kde sme sa najedli a spolu sa vybrali na prechádzku mestom. Boli sme pozrieť na splav, ktorým sme prešli a potom na hrad, aby sme vedeli od koľkej je otvorený. Tu sme sa dohodli, že sa ráno stretneme o 9,00 hod na hrade a rozišli sme sa do svojich táborov.

5. deň – 2.8.2006: Rožmberk – Český Krumlov

Ráno začalo bez dažďa a tak predtým než pôjdeme na hrad sme sa rozhodli, že zložíme stany, kým sú suché a kým nezačne pršať. Slávo vyhlásil, že na hrad nejde ( ostane v tábore a pospí si ) a tak sme veci uložili k Vladovmu stanu a s meškaním vyrazili na hrad. Maťo a Paulíno už boli na prehliadke hradu a mi sme išli najbližším vstupom. Maťo M. a Nika nešli, boli tu pred rokom. Po prehliadke hradu sme si boli pozrieť aj mučiareň, kde sa J.P. a Ivana vyšantili. Na nádvorí pred hradom sme sa zase všetci stretli a dohodli sa, že keď budeme odchádzať s kempu dáme im vedieť aby nás čakali. Po zbalení Vladovho stanu, naložení sudov do lodí sa Vlado sa pár krát pokúšal dovolať chalanom, čo sa
mu nepodarilo. Tak sme vyrazili ďalej dúfajúc, že na nás budú čakať. Na naše veľké prekvapenie nemali ešte pobalené veci a tak sme museli na nich čakať. Vlado a ja sme ostali sedieť v lodi a ostatní išli pomáhať s balením, aby to bolo čo najskôr. Po zbalení tých dvoch sme vyrazili s elánom ďalej. Rieka pokračovala bez väčších prekážok. Vlajková ľod väčšinou času jazdila ako posledná. Robili sme časté prestávky. Väčšia prestávka bola len pred splavom Pečkovský mlyn. Tu sme všetci zakotvili a išli sa naň pozrieť. Toto bol najdlhší splav aký sme na tejto trase išli. Niektorí členovia zaváhali, či to zvládnu a chceli prenášať lode, ale po vysvetlení, že splav nie je o nič ťažší ako tie čo už sme prešli, sa rozhodli to zvládnuť. Nasadli sme do lodí a postupne sa vrhli na splav. J.P. nás pri tom aj odfotil. Po prekonaní splavu naša cesta pokračovala ešte zopár kilometrov. Pred Českým Krumlovom nás čakal ešte jeden splav Papouščí skála , ktorí sme bez preskúmania a bez akéhokoľvek zaváhania prešli všetci a hneď za splavom sa nachádzalo táborisko. Tu sme sa vylodili, vyložili lode a vtedy sme zistili, že tábor je plný a tak sme vyrazili ďalej. Za zákrutou sa nachádzal väčší tábor, ktorý na prvý pohľad vyzeral plný. Nike a Olinke sa podarilo vybojovať kúsok pľacu okolo ohniska a tak sme sa s vervou utáborili. Po prezlečení do suchých vecí sa všetci okrem Maťa, Sláva a Paulína vybrala na mesta. Vlado a Olinka chceli lekáreň a Zuzana zmenáreň. Ani jeden sme však neuspeli, všetko bolo už zatvorené. Cestou naspäť sme sa zastavili najesť sa a po večeri sa vrátili do tábora. Olinka a Zuzana sa vybrali na prieskum táboriska a objavili nálezisko dreva. Po odovzdaní tejto informácie Maťo M., Nika a Zuzana sa vybrali na drevo a každý doniesol za plnú náruč. Nika a Zuzka sa pustili do prípravy dreva – nalámania na menšie kúsky. Niku jedna väčšia vetva porazila –skončila na chrbte. Maťo M. sa rozhodol Nike ukázať ako sa to robí, ale aj on skončil na chrbte – vetva vyhrala. Oheň sa udržoval pri živote až kým nenastala veľká tma a rozhodli sme sa ísť spať.

6. deň – 3.8.2006: Český Krumlov

Ráno sme sa zobudili do daždivého dňa. Maťo M., Nika, J.P., Ivana, Olinka a Zuzana sa vybrali znova do mesta. Cestou sa zastavili v pekárni na raňajky. Olinka a Ja sme potom išli na prehliadku zámku, ostatní na prieskum mesta ( na hrade už boli ). Cestou na hrad sme sa stavili v lekárni a aj v zmenárni. Pozreli sme si miestne medvede, priestory zámku a zámockú vežu. Po dostatočnom pokochaní sa, sme vyrazili s menšou zastávkou v reštaurácií na obed a pozretí si člnkárov ( kúpajúcich sa po neprejdení splavu pod hradom ) smer táborisko. Neprestávalo pršať a ani to nevyzeralo, že prestane. Po spoločnej porade sme sa všetci rozhodli, že skončíme tu a zajtra pôjdeme domov. Tak som zavolala Marekovi nech si príde po lode a my sme začali postupne vybaľovať sudy a baliť sa na cestu. Zhruba za 2 hodiny dorazilo auto s prívesom, naložili sa lode, pádla a vesty a rozlúčili sme sa. Začínal nás chytať hlad a tak sme sa vybrali na večeru do pivovaru ( Vlado, J.P. a Ivana s nami nešli ). Po výdatnej večeri a po telefonáte od Ivany, že nám zateká do stanov a že nám vybavila ubytovanie, sme sa rýchlo ponáhľali späť do tábora. Ivana, J.P. a Vlado boli už presťahovaní v unimo bunkách a my po zistení, že stany máme suché (okrem Paulína) sme sa rozhodli ostať v kempe a Paulíno išiel spať do ubytovne.

7. deň – 4.8.2006: Návrat

Skoro ráno Maťo M. a Nika odišli cez Č. Budejovice a Brno smer Bratislava – chceli byť čo najskôr doma. Ostatný sme vyrazili na autobus o 9,00, ktorý sme nestihli a tak sme čakali na ďalší. V Č. Budejoviciach sme sa rozdelili. Pulíno si išiel nájsť ubytovanie, Vlado, Ivana a J.P. vyrazili do Bratislavy a ostatní sme si išli pozrieť ešte zámok Hluboká a až potom sme išli do Bratislavy.

Resumé:

Všetkým sa chcem poďakovať za plné nasadenie a odhodlanie, aj keď nám nevyšlo počasie. A dúfam, že sa všetci zúčastnia aj pokračovania.

Zuzana