- dátum konania akcie: 30.3.2014
-
veliteľ a autor zápisnice: Maťo
-
účastníci akcie: Nika, Zuzana, Bohuš, výl. Sofinka
V mojom živote sa pred 2,5 týždňom udiala ďalšia zásadná životná zmena. Stal som sa druhýkrát otcom, čo má za následok aj príchod nového výletníčaťa pod menom Matúško. Keďže mláďa je životaschopné a na odporúčanie pediatra ho môžeme pravidelne venčiť, tak som spojil viacero vecí do jednej. Príjemné jarné slniečko, vyvenčenie výletníčat a samozrejme aj výletníkov a vyvetranie ich hláv od pracovných povinností. V neposlednom rade aj spoznanie miesta, na ktoré noha výletníka zatiaľ nevkročila. Cieľom dnešnej akcie bola Jarovská Bažantnica, ktorá sa nachádza na juh od Petržalky.
Z domu sme vyrazili takmer presne. Zuzka nás čakala na štandardnom mieste, ostávalo už len zistiť pozíciu ďalšieho účastníka, Bohuša. Na naše a hlavne Sofinkino prekvapenie, Bohuš sa pohyboval ešte v útrobách bytu. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nebol v pyžame. Sofinkin zdesený výraz tváre hovoril za všetko. Nič sa nedalo robiť, a tak som vyzdvihol aspoň Zuzku ale Bohušovi som sa rozhodol trošku pomôcť. Najskôr som vyložil babinec na mieste stretnutia vrátane najmenšieho účastníka a pobral sa pre Bohuša, ktorý už našťastie zmenil outfit a netrpezlivo na mňa čakal. Vyzeral dosť v strese, ale to bude asi tým, že dnes ho ešte čaká „náročná“ príprava obeda. Stres, nestres, vrátili sme sa späť k babám, ktoré už na nás čakali. V tejto kompletnej zostave sme sa mohli vydať na cestu. Naša prechádzka začala pri Off-road centre a pokračovala cestičkou cez železničné priecestie, alejou a nadjazdom. Sofinka využila príležitosť a konečne po zimných mesiacoch prevetrala svojho tátoša v podobe odrážadla s novou prilbou. Po necelej polhodine však odrážadlo skončilo v rukách Niky, keďže mladú dámu zlákali rozkvitnuté púpavy.
Úplne pohodovým tempom sme sa dostali až na územie samotnej bažantnice. Všade prítomné ticho, jarné slnko malo na nás blahodarný vplyv. Pozorovali sme jarné prebúdzanie prírody (hlavne slimáky a električkové depá). Spočiatku sme boli presvedčení, že v celej oblasti sme úplne sami ale bol to strašný omyl. Už nejaký čas nás pozoroval. Najprv sme o ňom nevedeli, ale keď sme stáli zoči-voči, hneď nám bolo všetko jasné. Strihal ušami, gúľal očami až nakoniec zahájil útok a vyrútil sa priamo na nás. My sme však odvážne stáli a boli sme rozhodnutí, že jeho útok odrazíme, nech sa deje, čo sa deje. V poslednej chvíli zmenil smer a zmizol v húštine. Zajačisko jeden … Nasledoval obrovský výdych a pokračovanie v ceste. Tentokrát sme už boli ostražití.
Chvalabohu, k cieľu našej cesty, ku kamennému mostu, sme prišli bez ujmy na zdraví a v plnom počte. V tomto prípade ide o pozostatok z čias Márie Terézie. Pôvodne sa most klenul cez tečúce rameno Dunaja, dnes je to už polorozpadnutá stavba. V múroch mostu sme však našli poklad, ku ktorému sme sa dopracovali pomocou Zuzkinho GPS a jej nadšeniu po geokeškách. Po objavení pokladu a jeho dôkladnom preskúmaní sme ešte chvíľu pokračovali v ceste, až sme sa ocitli na samom konci bažantnice. Tam sme vykonali obrat o 180 stupňov a po rovnakej ceste sa vrátili späť na začiatok. Kamenné mostu sme venovali ešte krátky pohľad na rozlúčku, nakoľko sa nič iné v tejto lokalite nedochovalo. Pri tejto príležitosti sme si uvedomili, že mnoho rodených Petržalčanov ani len netuší, aké krásne miesto majú pod oknami. Krásne miesto, len tak uprostred industriálnej krajiny.
Za družného rozhovoru sme sa vrátili späť k autu. Tam sme postupne naložili spiaceho Matúška, ktorý svoju prvý akciu zvládol na výbornú. Za ním nasledovala zdravo unavená Sofinka. Prechádzka zjavne prospela aj Bohušovi, z ktorého viditeľne opadol stres z nadchádzajúceho obeda. Bodaj by aj nie, veď som mu dal návod ako to stihne. Tak či onak, všetkým nám táto nedeľná predobedná prechádzka prospela a opäť sme videli niečo, čo nevidelo mnoho domorodých obyvateľov. Som rád, že v Bratislave sú miesta, ktoré sa oplatí vidieť.
Resumé: Nebol to síce žiaden adrenalín, ale stálo to za to. Príjemne sme si oddýchli, prebrali sme dôležité veci a hlavne spoznali ďalší tichý kút Bratislavy. Pre tých členov, ktorí sa nezúčastnili a chceli by v budúcnosti vyvetrať hlavu na tichom mieste, vrelo bažantnicu odporúčam.