Vandrovní Vákuovaní Výletníci

"mladý duch nie je otázkou chronologického veku"

Vandrovní Vákuovaní Výletníci - "mladý duch nie je otázkou chronologického veku"

Capa vs. vianočné trhy

  • dátum konania akcie: 25.11.2012
  • veliteľ a autor zápisnice: Bohuš
  • účastníci akcie: Maťo, Nika, Hela, Milo, výl. Nikitka, výl. Sofinka

V piatok pivo, v sobotu výstup na Pajštún. Aj napriek týmto náročným udalostiam, sme si dohovorili na nedeľu ešte jednu malú operáciu. V rámci mesiaca fotografie nás zaujala výstava svetoznámeho fotografa: Robert Capa –   VOJNOVÝ  REPORTÉR  20. STOROČIA.

Krátko o fotografovi:

Robert Capa (22. október 1913 – 25. máj 1954), vlastným menom Endre Friedmann, bol fotograf samouk. Na základe svojich dvoch hlavných záujmov – politiky a literatúry – sa rozhodol stať žurnalistom. V dôsledku svojich politických aktivít a problematických kontaktov odišiel v roku 1931 najskôr z Maďarska do Nemecka a neskôr v roku 1933 do Francúzska. V tomto období Capa stretol  svojich budúcich celoživotných priateľov Davida Szymina (Seymoura) a Henri Cartier-Bressona a sériou fotografií z dobového politického diania okolo ľavicového Ľudového frontu pre parížske noviny Regards vstúpil medzi profesionálnych fotografov. V roku 1936 sa vďaka sériám fotografií z občianskej vojny v Španielsku dostal do popredia svetového fotožurnalizmu a začal spolupracovať so známym americkým časopisom Life. Koncom 30. a začiatkom 40. rokov striedavo vytváral reportáže s politickou, vojnovou, sociálnou (sirotinec vo francúzskom Biarritzi), ale i športovou tematikou. Po vypuknutí II. svetovej vojny pracoval ďalej ako fotoreportér časopisu Life a Collier’s v Európe a v severnej Afrike, v roku 1944 vytvoril autentické zábery z vylodenia spojencov vo francúzskej Normandii. V roku 1947 v Paríži spoluzaložil s priateľmi a novými známymi (Georgeom Rodgerom a Williamom Vandivertom) medzinárodnú fotografickú agentúru Magnum (Magnum Photos). Po presídlení do Paríža sa rozhodol naplno venovať práci v agentúre a písaniu cestopisnej literatúry. V Paríži sa stretával so známymi umelcami ako Pablo Picasso, Ernest Hemingway alebo John Steinbeck, v tomto období sa venoval i portrétnej fotografii. Od konca 40. rokov priebežne spolupracoval na cestopisných článkoch (napr. pre časopis Holiday) a rôznych publikáciách. Príležitostne sa vracal k práci vojnového reportéra, čo sa mu stalo i osudným. Zomrel v roku 1954 pri dokumentovaní bojov za oslobodenie francúzskej Indočíny.

Typickou črtou fotografií Roberta Capu bola fascinácia človekom na hranici života a smrti, bezprostrednosť až intimita záberov, silný vizuálny dojem a hlboká ľudská účasť. Vďaka tomu je dodnes považovaný za jedného z najvýznamnejších vojnových reportérov.

Stretnutie výletníkov bolo o 14:30 hod. na námestí Ľudovíta Štúra. Zostava bola kompletná, až na Mila a Nikitu, ktorí sa pridali neskôr.

Po krátkej rade od kamaráta na telefóne (volal som sestre, ktorá už výstavu absolvovala), sme zamierili do Slovenskej národnej galérie, vchodom, kde nič nenasvedčovalo, že by tu nejaká výstava mala byť. Ale bola. Zakúpili sme si lístky a pekným skleneným výťahom sa odviezli na 2. poschodie, kde bola výstava. Výber viac ako 100 diel z celého života a práce Roberta Capu boli rozdelené do 8 tematických resp. životopisných kapitol nazvaných Ranné roky, Fotografie zo Španielskej občianskej vojny, Čína, II. svetová vojna, Východná Európa po II. svetovej vojne, Izrael, VietnamPriateľ a portrétista celebrít.

Postupne sme prešli cez všetky tematické obdobia. Jednohlasne sme sa zhodli, že najviac zaujímavá bola vojna v Španielsku a vylodenie v Normandii. Po prezretí všetkých fotografií sme zanechali odkaz od výletníkov v knihe návštev a pobrali sa skúsiť pozrieť výstavu National Geografic v Dome umenia. Po malom presune na námestie SNP sme dosiahli náš cieľ už aj s posilou vo forme Mila a Nikitky. Tu sme zistili, na naše nemilé prekvapenie, že za výstavu pýtajú 5€ na osobu. Po porade sme usúdili, že je to celkom dosť, tak sme dali zbohom fotkám aj výstave.

Pred budovou sme ešte nejaký čas pokecali a potom nás opustila rodinka so Sofinkou. Zvyšok VVV sa vydal na prieskum Vianočných trhov. Dôkladne sme preskúmali stánky na Hviezdoslavovom námestí a vypočuli si hudobný koncert. Zistili sme, že vo vybraných stánkoch majú dobrú medovinu, cigánsku. U bielych varených vín sme sa v jednom stánku, čo propagoval značkové víno, dobre sekli (ide o stánok s vínom od firmy K…….Y). V druhom sme si zas chuť napravili (ide o stánok s vínom od firmy M……K). Takto sme potom v dobrej nálade ukončili operáciu a pobrali sa spoločne domov.

Resumé: Operáciu hodnotím veľmi kladne. Prišiel celkom slušný počet výletníkov a spoločne si pozreli zaujímavú výstavu. Škoda tej druhej, ale snáď niekedy inokedy. Keďže bolo pekné počasie, tak sme potom ešte vonku potešili telo i ducha. Do budúcna môžem, takýto tip akcie vrele odporučiť.

 

back to sezóna 2012/2013

Category: operácia

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*

error: Content is protected !!